VEDOMECKÉ TÁBORY RASTÚ – rozhovor

Na Hoľi vzplanú opäť vatry Slnovratu.

p1240870.jpgLeto sa blíži a na Medzi už sa pripravujú veci na letné tábory. Prvý tábor sú dvory prírodných remesiel. Čo nové alebo zaujímavé ste si pripravili pre tohtoročných účastníkov? Čo sa naučia? Čo si vyrobia? Čo si odnesú domov???

Stal som sa na chvíľu výrobcom šindľov, takže na dokončenie pastierskeho zrubu už je ich dosť a budeme ich o mesiac na Dvoroch remesiel pribíjať. Možno na ňom aj vymeníme jeden spodný, nahnitý trám, čo bude ukážka toho, ako sa dá jednoducho opravovať stará drevenica. Dnes sa mením na hudobníka a výrobcu ľudových nástrojov, keďže v nedeľu máme vo Východnej hranie. Takže prsty prejdú zo sekerky na struny a to mi pripomína, že sme na dvoroch remesiel ešte nikdy nevyrábali korýtkové husle. Určite jedny detské a možno aj dospelácke by sme si mali skúsiť. No a výroba gubane – kabátca pleteného z ovčej srste – to ešte tiež nebolo, takže v piatok zbehnem do dediny dohodnúť tkáčku. Budeme robiť aj také obľúbené veci, čo sme už robili aj po iné roky, ako salašnícky dvor so strihaním oviec a plstením umeleckých predmetov zo srste, všetko čo sa dá z mlieka kozieho a ovčieho, ako tvaroh, syr, oštiepok, žinčica, urda, jogurt… Niečo spravíme s koníkmi, prechádzky v sedle, potiahneme drúčka. Na staviteľskom dvore urobíme nejaký prístrešok, aby sa ľudkovia naučili stavať, čapovať, prikrývať… Výroba píšťaly alebo fujarky je niečo, čo ľudí zaujíma a my to môžeme Na Medzi robiť, keďže máme na to aj nazbierané drevo, aj vrtáky, aj skúsenosti. Domov si isteže môžu doniesť lyžicu, misku, podľa možnosti svoju, môžu si účastníci spraviť nejaký opasok ak si vopred dohodnú materiál, zápästky, krpce, pastirsku kapsu. Aj košeľu alebo šaty ušiť, to áno, to môžeme. Každý deň po raňajkách bude jedna ukážka výroby nejakej veci, vždy inej, ktorú si môže každý skúšať a potom sa rozdelíme na skupinky podľa toho, kto sa na čo prihlásil. Rátame aj s migráciou na dvoroch, ale len vrámci medzí, teda Medze. A aké by to boli Dvory bez pečenia chleba a pražma?

Nemáš pocit, že je toho veľa?

Isteže, predsa predsa nebudeme ponúkať málo. Ale napríklad tkanie guby bude len, keď sa vopred na to prihlásia záujemcovia, keďže tam záväzne objednáme, alebo neobjednáme vyučujúcu tkáčku. Podobne by to bolo s kosením – len keď sa prihlásia, zavoláme z Pohorelej nášho koseckého veľmajstra Lukáša Janošku, ak nie, tak vybehneme s kosami len tak za rosy spolu pochváliť dary a pokosiť nejakú lúčku, aby si to pripomenuli tí, čo to už robili, a skúsili to tí, čo to šťastie nemali. Môžu si porovnať ten pocit, keď štebocú vtáky a zvoní kosa pod rozsuteckou osličkou, ako sa to lýší od hučania kosačiek v mestkých záhradách. Na také vŕtanie píšťaly sa nijak zvlášť pripravovať nemusíme, takže rôznych drobností môže byť viac, ako sme napísali. Dvory remesiel nie je len nejaká výrobňa, ale hlavne vzdelávanie. Zručnosť sa u mestkých ľudí z roka na rok vytráca a my sme tí, ktorí sa rozhodli nezakrpatieť. V podstate je to ušľachtilá podoba kurzu na prežitie v prírodných podmienkach, ktorá nám pomáha pochopiť predkov a pôvodnú kultúru prežitia v našej karpatskej vlasti.

Ďalším táborom je vedomecký – uvádzaš, že tento tábor patrí k našim dobrozvykom, takže ide hlavne o prehlbovanie dobrozvykov a potláčanie zlozvykov?

Áno, pestovať dobrozvyky, to je dobrá vec. Zlozvyky netreba nutne potláčať, stačí ich vypúšťať zo života. Ľahko sa vzdávate zlozvykov, keď už máte nejaké dobrozvyky. Tie si treba pestovať, ako rajčiny na záhrade. Keď ich nepolejete, vyrastie burina a budete hladný. Takže pestovať si dobrozvyky je slobodná cesta, potláčanie nedobrého je v podstate násilie. Pestujme dobré a nedobré bude chradnúť, bude sa strácať, ale len ak sa to robí vedome. Dnešná spoločnosť sa tvári, že nejaká tradícia je v modernom svete prežitok. Ale to je nezmysel. Tento svet, vo svojom krásnom poriadku, ktorí vidia vedomejší, stojí na hĺbkovom duchovne, ktoré sa prejavuje v dobrých zvyklostiach – ráno vyjde Slnko , večer zapadne. Raz do mesiaca je spln. Raz do roka zimný, raz letný slnovrat. Keby to nejaký nevedomec chcel reformovať, čo by dosiahol? Naša pôvodná kultúra s ušľachtilou vedomeckou žilou je niečo tak prirodzené, ako slnko. Dá sa naňho zabudnúť, ale jeho význam a úloha sa nestráca. Prežíva vo vedomí tých, ktorí nezabudli, tých, ktorí vedia. O tom je vedomectvo. Tohtoročný vedomecký tábor je už teraz plný, je dobré, že rastie záujem.

A už teraz uvažujete o druhom turnuse – o druhom slede? Alebo odmietnete ďalších záujemcov?

Neodmietneme. Na vedomecký sa môžu hlásiť ďalší vďaka tomu, že hudobný tábor sme prerobili na hudobno-vedomecký, čo inak bola prirodzená, neveľká zmena. Takže z vedomeckého sa už prihlásení môžu prehlásiť na hudobno-vedomecký, tým pádom sa uvoľnia nejaké miesta na vedomecký nehudobný. Na hudobno-vedomeckom tábore sa budeme zaoberať aj hrou na koncovky, iné píšťaly, bubny doby a mnohé iné nástroje, ale aj podstatou a hĺbkovým významom hudby. Na tomto tábore budeme riešiť aj hudobno vedomecké vzdelávanie, ktoré sa dá použiť nielen v školách a záujmovo umeleckej činnosti detí i dospelých, ale i pri rôznych liečbách a terapiách, o tom bude tiež reč. A aj o tom, ako spravovať s pomocou hudby, hry a spevu svoju dušu, ako robiť hudbu cez štyri živly, ako sa zladiť so svetom, ako sa stať samosprávnejšou bytosťou vďaka svojej piesni srdca, vďaka svojim piesňam cesty. Budeme aj vytváť nápevy a veršovať, vytvárať hudobné zostavy, i robiť svargové hudobné obrady. Prepojíme hudbu s vedomeckým obradovým divadlom a je možné, že pripravíme na to aj masky, ktoré vychádzajú z pôvodných obradových vzorov. No a skúsime si aj rôzne spôsoby spevu a nazrieme na vedomstvá o tom, ako súvisí tvorba a ovládanie hlasu s telovými prameňmi živy. Budeme hovoriť o prízvukoch rôznych rečí, o farbách hlasu a duševných významoch práce s týmito prejavmi. A zakončíme to silou slova, pretože slovo a pieseň spolu súvisia. No a nezabudneme na telá a to hlavne vďaka divotancom, ktorých prvky si skúsime hneď ráno a navoľno aj večer pri hudbe pri ohníku. Počas niekoľkých večerov budú divotancovačky.

Minulého roku vrcholil hudobný tábor festivalom Novodrevná vatra. Bude aj tohoto roku?

Určite áno a budú aj hostia, hudobníci aj prednášajúci. Plánujeme okrem novodrevných koncertov aj vystúpenie tradičého kokavského fujaristu. Prispôsobujeme kvôli festivalu už teraz koncertno-tanečnú plošinku, aby sa ľudia pomestili, veď minulého roku prišlo zo päťdesiat ľudí a ani to nebolo riadne ohlásené, takže teraz to iste bude väčšie.

Bude Novodrevná vatra aj tohoto roku medzinárodná?

Áno, je to tábor, na ktorom je dôraz na hudbu a chystajú sa sem nejaký ľudia z Nemecka, Poľska, Čiech, Ameriky. No a aby sme nezabudli, tak, ako aj minulého roku, aj tohoto roku iste vystúpia účastníci hudobného tábora. Celkom sa na to tešíme.

Ešte chceš niečo povedať k oddychovému táboru, ten je štvrtý v rade?

Oddychový tábor je niečo, čo sme a pripravili pre tých, ktorí sa do iných táborov nezmestia a to často aj kvôli deťom. Inak prenajímame západný dom na leto, a to nielen skupinám, napríklad v tomto roku tu bude skupina s indiánskou vedmou Dorin z kanadskej Alberty kmeňa Krí. Dom Na potôčkoch si však môže zajednať aj rodina, ktorá chce mimo tábora dovolenkovať. V budúcnosti ho zvažujeme používať na školu v prírode a zriadiť tam Gazdovskú rezerváciu. Hlásia sa napríklad školy z rôznych častí krajiny, ktoré ma chcú navštíviť na gazdovstve, tak v budúcnosti by sa to mohlo odkloniť do Gazdovskej rezervácie, ktorá by plnila aj úlohu akéhosi skanzenu, oralo by sa koňom, páslo by sa tam a tak ďalej. Je to v podstate rozprávkové horské údolie. No ale vráťme sa k táboru. V tomto roku už druhý raz nebude detský tábor, inak veľmi obľúbený, ale oddychový bude. Na oddychovom tábore si ľudia v rajskom prostredí západného domu na Potôčkoch i Na Medzi sami volia, čo budú, alebo nebudú robiť- môžu hlivieť a užívať si prírodného oddychu, koľko chcú, ale veľký záujem bol aj o prednášky o umení oddychu. Čo je naozaj umenie, protože nie ide len o to nič nerobiť, alebo robiť niečo iné, ale ide hlavne o to vyrovnať a posilniť si dušu, ducha a telo a to vedno. Takže oddychový tábor je v podstate vedomecký oddychový. Boli roky, keď sa viac šilo a vyšívalo, bol rok, kde sa jazdilo, kde sa strúhali lyžice a píšťaly, vždy je to iné a záleží to od ľudí, čo si zvolia. Výber je pestrý.

A čo iné letné podujatia – koncetry, Slnovrat,…?

S Bytosťami máme niekoľko dôležitých koncertov, na ktoré by sme zobrali aj pár hostí. Tu nejde o učenie sa hudby, ale o žitie v hudbe, lebo hudba ako duch života, to je poslanie Bytostí. Dva týždne človek nedržal v ruke hudobný nástroj, ale hudba mu stále znela v duši, to je cesta ducha a hudby, ale keď aj s nástrojom hrá, alebo spieva, tak to je plná cesta. Hľadáme ľudí plnej cesty.

No SLNOVRAT, to je niečo, z čoho úryvky už človek zazrel, keď nazeral. V tomto roku sa priblížeme kolednej podobe obradu, ale nie tej úpadkovej, ale pôvodnej. Je dobré, aby vedúci skupín, a teda členovia obradných spolkov, sa v tejto veci stretli už pre príchodom na Cisárskô. V dedine mojej mamy si pripravovala obrad jasličkárska skupina celý mesiac a to nielen slová ale aj masky a iné „drobnosti“. Nevidím dôvod, prečo by sme veci nemohli robiť naplno. V tomto roku by mohli aj členovia spolkov a občín, ak sa rozhodnú pre spoločný obrad, vopred sa spojiť a pripraviť obrad Veľkého kruhu. V podste sú dva víkendy, ktoré sú blízko Slnovratu, takže spolky si môžu spraviť v jeden víkend vlastný a v druhý víkend ísť na spoločný obrad v strede krajiny – na Cisársku hoľu.

Chvála

 Pýtala sa Ladomíra, odpovedal Žiarislav

viac k Letnému slnovratu TU, viac k táborom Na Medzi TU

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-ved-leto11-rozh-htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.