«

»

nov 01 2009

Print this Článok

K Dušičkám: Sme, bytosti, v jednom kruhu

Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rokčo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme saméštvoruhoľníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší – kruhovejší pohľad našich predkov na svet. Ďalšie prekvapenie je spôsobené nieleteckým snímkovaním, ale genetickým laboratórnym výskumom, že na Slovensku je na nadmerný, vysoko väčšinový výskyt génov dávnych stredoeurópskych neolitikov. Teda ľudí spred 8 000 rokov. A teda kultúrykruhových stredísk – takzvaných rondelov, podľa všetkého sú našimi materskými kultúrami. Tieto kultúry tu začali budovať kruhové stavby pred takmer sedemtisíc rokmi. Naše kruhové „hriská“ , ktorých priemer je častoväčší, ako dĺžka futbalového ihriska, sú teda zhruba dvakrát staršie ako „britský“ stonehenge. Mali väčšinou štyri alebo dve, niekedy tri a v jednom prípade 6 vstupných brán. Zjednodušene povedané, štyri brány na štyristrany slnka boli vyobrazením svargy – svastiky, základného znamenia prírodného duchovna. V podstate to boli prírodné chrámy pod holým nebom. Vo väčšine európskych jazykov a v sanskrite tiež chrám znamená kruh –

kolo. Je to ten kruh, ktorý každým rokom vyznačíme pred letným slnovratom, aby sme štyrmi vatrami vytýčili stred sveta, veď ten je uprostred štyroch strán v každej duši. Na týchto prastarých obradných miestach sa akistekonali aj sviatky uctievania duší predkov, ktoré dnes poznáme v pozmenenej podobe, ale pod pôvodným neoficiálnym názvom DUŠIČKY. Naše najstaršie dokázateľné chrámy na Slovensku sú teda päťkrát staršie akobol nitranský pribinov kostolík. Dnes, keď človek nevedomecký, nevedomý, ničí naše prírodné prostredie, znečisťuje posvätné živly a vystavuje civilizačnému totálnemu holokaustu jeden živočíšny druh za druhým, dnes, keďsa čistá voda stava vzácnosťou a čistý vzduch už v podstate nie je, dnes, keď ľudský odpad zastiera nielen pohľad na Matku Zem, ale aj na nebo pokryté čoraz zastretejšími hviezdami, dnes upierame s nádejou zraky naobdobia, ktoré demagógovia označujú ako temné, ale my vieme, že boli presvietené svetlom. Bolo to pár tisíc rokov po poslednej dobe medziľadovej, keď aj kvôli ľuďom vyhynuli niektoré veľké zvieratá. Bolo to v čase,keď človekovi svitlo a chlapi, dovtedy zabijáci, začali sa starať o Zem, o políčka, siať a polievať. Áno, a aj vypaľovanie a ničenie bolo bežné, podobne ako dnes. Ale duchovno predkov, vo svojich mnohých podobách, lebo to bolo mnoho podôb a odtieňov duchovna, nie nejaký jeden režim, duchovná predkov hovorili o duši, ktorá je nielen v človekovi, ale aj v rastline, vo zvierati, v posvätných živloch. Toto duchovno predkov sme sinenechali nikdy vziať, i keď bolo zakázané a všemožne zakrývané. Je v piesňach, povestiach a rozprávkach, je v deťoch, ktoré ešte nie sú zotročené slaboduchým spotrebným otroctvom. Odkiaľ sa to vzalo v deťoch? Je topredsa jednoduché. Dostali to do daru od predkov. Z hlbín tajnej studne znova a znova vytriskuje živá voda, ktorú my, ľudia technokratickej civilizácie, už máme mútnu a znečistenú. Je to duchovno predkov, ktoré je v nás,

ktoré ožíva. Znova a znova. Vďaka nemu sme slobodnejší, vnímavejší a silnejší ako by sme podľa sfalšovaných dejín mali byť. Chvála divom je to tak.

Civilizačný človek odkojený na oblbovacích televíznych programoch si myslí, aký je slobodný a nezávislý od predkov. Ale takmer všetko dobré, čo ešte v sebe má, zdedil v základe od predkov. Keď sa z času na časnarodí mláďa, či už zvieracie, alebo ľudské, ktoré nemá zdedený savý reflex, vieme, že umiera. Už dávni Slováci – Sloveni v dobách slobody rodného duchovna žili v demokratickom zriadení a volili si svojich vodcov. Užvtedy boli prírodné rezervácie – svätoháje, ktoré mali aj štatút prírodných chrámov. To nie sú nové vynálezy. Žijeme vďaka zdedeným spôsobom, ktoré nám umožňujú prežiť. Aj schopnosť zaoberať sa vedomstvami -vedami je v našej kultúre dávna, nové sú v podstate len prístroje, ktoré nám umožňujú rozrezať a pitvať a rozložiť to, čo sme kedysi rezať a pitvať a rozložiť nepotrebovali. To, že sa dnes učíme nové veci, je aj zásluhapredkov, že sa zušľachťovali v učení. Aj chovné psy a kone robia skúšky, lebo znalci vedia, že sa ich nadobudnuté vlastnosti zčasti prenášajú na potomstvo. To, že dnes nazeráme na svet cez ďalekohľady a mikroskopy, jeaj zásluha predkov. To, že si overujeme novinky a mnohé zamietneme ako nebezpečné, nás chráni podobne, ako predkov. Sú ľudia, ktorí keď dostanú dar, sú vďační. A sú, lebo sloboda to isteže umožňuje, aj ľudia, ktorípľujú do studne, z ktorej dostávajú vodu. Sú ľudia, ktorí v našej krajine neustále pľujú na dejiny našich predkov, lebo si myslia, že sú najmúdrejší na svete, sú ako spupné, naduté, ududrané nevďačné deti. Aby sme nebolinevedomými nevďačníkmi, ctíme si duchovno predkov nielen povrchne, nielen to, čo nám vykladajú tí, ktorí nás znásilňovali neslobodou, ale ctíme si duchovno predkov hĺbkovo, v duši. Nielen na dušičky. A súbežne sa

snažíme zušľachťovať, aby sme neodovzdávali ďalším pokoleniam svoje, alebo podedené zlozvyky. Aby sme sa oslobodili od dedičných nemocí a zušľachťovali sa pre dobro nielen naše, ale aj pre dobro potomkov anásledovníkov. Pre dobro všetkých pozemských bytostí, lebo my sme v úlohe zodpovedných. Nie pánov, ale správcov Matky Zeme. O tom je vedomectvo.

Vo svete je mnoho duchovných prúdov. V poslednej dobe svetom letia aj mnohé pomerne komerčné podoby syntetického šamanstva, ktoré sú akože pozvnesené nad rodové, národné veci, nad prírodnú rôznosť kultúr. Súakože „kozmické“ tieto prúdy, aspoň sa tak tvária. Lenže žiadne šamanstvo, žiadne vedomstvo, žiadne duchovno žiadneho prírodného národa v skutočnosti nebolo bez uctievania duší a duchovna predkov. To je koreň , zktorého pramení sila. Bez tohoto koreňa syntetické módne prúdy bez väčších stôp odumierajú ako síce možno pekné, ale na smrť odsúdené – odtrhnuté kvety. Buďme kvetmi, ktoré majú koreň. Buďme kvety, ktoré nesúplody. Ktoré uctievajú prirodzené zušľachťovanie, a nie znásilňovanie telesnými, či duchovnými genovými manipuláciami.

Podľa jadrových fyzikov mimo nami pozorovaného časopriestoru, ktorý sa prejavuje nami pozorovanými hmotami a silami od viditeľného okolia cez atómy a kvarky až po superstruny, jestvuje podľa týchto vedcov súbežneešte iný svet, svet neutrínovej hmoty, teda celkom iný, nám neznámy časopriestor, ktorý s tým našim nereaguje, alebo reaguje len výnimočne. Ten vesmír je aj tu, kde sme my, ale za bežných okolností ho nevidíme. Toznamená, obrazne povedané, že tu, kde sme my, je v skutočnosti súbežne niečo celkom iné, napríklad morské dno, slnko, alebo medzihviezdny priestor, ale my o tom akoby nevieme, v podstate o tom ani neuvažujeme,lebo to nevidíme. Toto by sa dalo pripodobniť ku svetu duchov predkov. On jestvuje, aj keď pre mnohých zdanlivo nie je, pre mnohých je to len fantázia. Tak ako nie každý má nadanie pre jadrovú fyziku alebo prehudbu, tak nie každý má rovnaké nadanie pre ducha. Tak vedomejších, ako aj nevedomejších, Všeduch akoby rozhodil po celej zemi, a keď budete cestovať s otvorenými očami a ušami, s otvorenými čuvmi, zistíte, že je totak. Lenže nie všetky spoločnosti majú k vedomstvu rovnaký postoj. Teda nie všade je uctievaná blbosť a nie všade sa múdrosť teší úcte. V spotrebnej pakultúre sa múdrosť veľkej úcte neteší. Duchovno je prejav určitejmúdrosti, ale aj slobody – oslobodenia od reflexného reťazca akcií a reakcií, viazaného bez nadľadu na konkrétne posledné skúsenosti, bez pochopenia ich zákonitej skrytej podstaty. Duchovno predkov, prírodnéduchovno predkov je spojené s kruhom, s kruhovým nazeraním, s kruhom bytostí. Bez kruhu sme nevedomci. Bez kruhu sme len neúctiví, nadutí sebci, ktorí si nevážia múdrosť predkov a ktorých si veľmi nevážia ichpotomkovia. Niet celostného vedomia bez rodného duchovna, nech už ho nazveme akokoľvek. 

Chvála vám, predkovia, za tento dar.

 

 Na Dušičky r. 9 Žiarislav

 

Zdroj: Ved.sk

Podobné články

NA SVIATOK DUŠIČIEK V NAŠICH ŠKOLÁCH Aj keď v čase socializmu sa ustálil názov tohto sviatku v podobe "Pamiatka zosnulých", budeme používať pôvodný názov "Dušičky", ktorý prežíva aj v ľud...
Prečo Slováci nejednoznačne oslavujú 1. ČSR?   Slováci oslavujú, ako sa zdá, vznik Československa menej vášnivo, ako vznik Slovenskej republiky. 1. ČSR oslavujú prinajmenšom vlažne, azda ...
Okruh SLOVO – 2. časť náčrtu vedomeckého vzd... Slovo je podstatný prostriedok dorozumievania a vzdelávania. Preto sa snažíme pracovať so slovom aj hĺbkovo. Napríklad - s pomocou poznania a spozn...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/RCcasovka.dusicky.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>