«

»

nov 18 2015

Print this Článok

Ako sa obliecť v chlade prírodne?

Zima sa blíži. Ak je človek v núdzi, alebo na stretnutí, kde nie sú vítané kikiríkaté šušťákové vetrovky, pomoc nie je zložitá.

Na takéto príležitosti možno využiť viacero surovín a veľmi jednoducho ich upraviť. Môže to byť plstená deka, napríklad z ovčej srsti. Môže to byť tiež kožušina, najlepšie zo zvieraťa, ktoré netrpelo v zajatí. Môže to byť aj niečo iné, z vyhodených hmôt – pozošívaných, či inak upravených.

Snažíme sa nepoužívať umelé hmoty a ak tak len v najmenšej možnej miere (nite…). Tým, že sa vyhýbame v obradných či osobných predmetoch ropným  umelým hmotám, vrámci možného, znižujeme aspoň v malom svoju zodpovednosť za ropné vojny. Keď sa prikryjeme zvrchu prirodzenými odevmi, povedzme si rovno, vyzerá to znesiteľnejšie pri prírodných stretnutiach, ako keby sme boli chodiacou reklamou na fabrické firmy. Zároveň nás to posilní v zručnosti a vynaliezavosti. A čo je pre mnohých zaujímavé, máme aj taký malý odevný výcvik na prežitie. Môžeme použiť odevné prvky od praveku až do ľudových strihov 20. storočia a rôzne ich podĺa potreby pospájať.

NAJSTARŠIE STRIHY:

dojenie2

Prehodený plášť priečny z kožušiny.

Prehodený plášť priečny: koža alebo deka je prehodená cez plecia a splýva na chrbát, prípadne na bedrá. Dá sa použiť aj ako podložka na spanie alebo ako prikrývka. Vpredu je zopnutá sponou, zapínacím špendlíkom, alebo uzlom, remencom či remencovým uzlom… Vylepšením o rukávy, prípadne o kapucňu vznikli neskoršie strihy plášťov.

IMG_9672

 

IMG_8412 (1)

 

 

 

 

 

 

 

Z neorezanej kože – vpredu len uviazaný remencom. Na neskorších, napríklad slovenských súkenných plášťoch a kabaniciach, dnes ľudového strihu, vidieť remence uchytené za ozdobnými puklicami „menty“.

IMG_8785

IMG_8783

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IMG_8505Pás s otvorom na hlavu: Kožka (kožušina), alebo prikrývka (deka) má v strede otvor na hlavu, vpredu môže byť zárez ako na košeli, aby ste ho (kožušťok) ľahšie pretiahi cez hlavu a nechali si okolo krku teplú kožušinku bez veľkého výrazu. Prehodíme si ju tak, že visí vpredu i vzadu, splýva aj na plecia, ak je dostatočne široká, čo je, lebo sme ju neorezali. Môžete to nosiť voľne, alebo upevniť opaskom, prípadne úväzmi – remencami či tkaničkami upevnenými na bokoch. Ak pás na bokoch zošijete, vzniká prekošeľa, kožušťok bez rukávov. To isté môžete urobiť aj s plátnom, čo bol v stredoveku ešte obľúbený zatepľovací odev.

IMG_1670Kožušťok bez rukávov z dvoch kusov: dve kože,  o veľkosti kozacej, či ovčej (samozrejme, dospelej a neorezanej!)alebo upravené časti prikrývky, či guby (tkanina zo srsti živej ovce). Pri zošití dvoch kožiek vzniká zaujímavý jednoduchý odev – kožušťok bez rukávov, ktorý je veľmi teplý, neorezané kože pokrývajú plecia a časť ramien, kožušina kryje oblasť krížov, obličiek, prípadne i bedier, na rozdiel od bežných „vestičkových“ kožuškov a takisto teplo neuniká z oblasti hrude, kde je iba zárez podobný košeli ľudového strihu. Zadná kožka môže byť celá, neorezaná, alebo sa oreže „výkroj“ na krk a predná kožka sa oreže na spôsob košele. Šijeme dvoma navoskovanými dratvami – s pomocou šidla a tupej ihly. Na pleciach, ako aj na bokoch stačí kožky zošiť tak na  dvadsať čísel. Na bokoch môže teda zostať nezošitý úsek – ľahko dáte ruku do vrecka alebo pri práci na nôž na vnútornom opasku.  Tento strih vyvinul pisateľ pre účely prírodného života a práve tak mohli vyzerať kožušky v dávnych dobách.

Jednoduchšie je už iba kožušťok z jedného kusa ovčej kožušiny, ktorá v prípade ovčej môže byť zošitá po obtočení vodorovným spôsobom, ako to vidíme vo filme Živý bič.

kvietik1

 

kvietik2

 

 

 

 

 

Snímky z filmu Živý bič . Takmer zabudnutý strih slovenského kožuška. Zapína sa nie vpredu, ale podpazuchom na jednom boku, čo je veľmi dobré na udržanie tepla. Kožušťok nie je príliš krátky, takže pekne hreje. Pod ním košeľa alebo aj pletený sveter.

mz1Ostatné strihy sme už popísali, alebo sú už dosť známe ako ľudové kroje. Staroslovanským a stredovekým strihom sa môžeme viac zaoberať v budúcnosti, ale aj tie vychádzajú z týchto základov. Ak chcete mať na sebe skutočne hrejivé oblečenia, zabudnite na ľudové kožušky, ktoré sa strihom podobajú na čašnícku vestičku. Nechajte tú kožušinu celú, nech vás hreje, nevystrihujte veľké módne oblúky popod pazuchy a nenechávajte na pleciach len pásik kožušiny, nech sa to nepodobá na nátelník, alebo podprsenku. Na to, aby ste prežili v chlade, potrebujete mať poriadne chránenú hruď a nie len nejaké symbolické vestičky. Nezabudnite, že obličky a kríže sú dôležité, takže ak nemáte hrubý aspoň 3- prackový opasok, tak si zabezpečte takú halenu, aby ste na druhý deň mohli chodiť a tešiť sa dobrému zdraviu.

Niekoľko dobrých rád:

Ovčia srsť bez kože, teda zo živej ovce ostrihaná, sa dá spracovať na gubaňu (gubu, huňu), na súkno, alebo na filc. Súkno je tkané, filc je lisovaný, obe tkaniny sú zo srsti. Súkno býva pevnejšie.

 

Malý medveď v malej huni. Vpravo kožušťok na pracovnom odeve - dlhší hreje viac, ako "vesta".

Malý medveď v malej huni. Vpravo kožušťok na pracovnom odeve – dlhší hreje viac, ako „vesta“.

Kožušina môže byť vyrobená prírodnejšie – v kyseline mravčej, v mydle, v mozgovici), alebo v chemickejších roztokoch. Najhoršie kožky, najlacnejšie, chemicky napáchnuté, dovážajú spravidla zo severu – hlavne ovčie. Tie sa poľahky trhajú a šiť z nich je zbytočná práca. Sú to často kožky z jahniat – malé, tenké, ostrihané.

Na šitie kožuška je lepšia kožušina z dospelého jedinca – čím starší jedinec, tým pevnejšia koža.

Len kožušina z ovce je dobrá celoročne, kušnier (garbiar)  by povedal, že mimo obdobia pĺznutia a že lepšia je koncom jesene. Mnohí hovoria, že ovčia kožušina je lepšia, lebo sa vlas neláme. To je síce celkom pravdivá správa, ale ak si budete na ňu sadať alebo dokonca po nej chodiť, tak nielenže sa neláme, ale sa dosť plstí, čo je teda nevýhoda. Po kožušine, ktorú si odievame, zásadne nešliapeme a ani si na ňu bežne nesadáme, podobne, ako na váš najlepší kabát. Použiť takúto kožušinu ako podložku na spanie je samozrejme prirodzené.

Kožušina z kôz a ostatných zvierat  je hrejivá, ak je zimná. Nie letná. Zimná kožušina má dvojitú srsť – má podsadu. Ak sa niektorá takto láme, tak skôr srnčia alebo jelenia, kozia nie. Málokto by si obliekol koziu albínsku kožušinu. Biela nie je tak pôsobivá, ako hnedé odtiene prírodných plemien. Strakaté plemená sú v starej dobe zriedkavejšie, vznikajú krížením moderných plemien. Preto sa ani väčšinou ľuďom nepáčia. Plynulé prechody prírodných plemien sú vzliadané ako zaujímavejšie.

Slušnosť: Ak sú tu i ďalší, ktorí ocenia slušnosť ku zvieratám, tak pisateľ prezradí, že opatruje kožky z prirodzene uhynutých zvierat, ktorých mená často pozná, ktoré niekedy na podujatiach požičiava.  Je to taká domová svätosť od blízkych zvierat. Vcelku nerád ich však ľuďom necháva, keďže niekedy na kožkách určených na šitie kožuchov po večernom zahriatí na druhý deň sedia, alebo ráno ich nájde aj spadnuté na zemi. Svoje mestké šaty si pritom pod zadok nedajú a na zem nespustia. Preto ľuďom necháva radšej prikrývky.

Ak vám zhynie zviera, ak inak príde o život a máte kožku, môžete si u vypracovať, alebo ju dať vypracovať kušnierikovi, či koželužni. Pritom si dajte pozor na niekoľko vecí. Zistite si, či ju vyrobia takým spôsobom, aby sa z nej dal ušiť dobrý odev. Nie že vám vyrazia do kožky vybíjakom číslo, ako sa to stalo komusi pred pár týžďňami a v dielni mu povedali, že si mysleli, že to bude podložka pred posteľ. Chcete, aby kožušina bola pevná a nepoškodená. Tiež ju ale musíte tak odovzdať – buď čerstvú bez zaparenia v teple, alebo zasolenú, alebo len vysušenú v tieni, nesmie byť na slnku a ani nesmie byť prepnutá, len prevesená cez drevo alebo šnúru pozdĺž chrbtice mäsovou stranou hore. Pozor na psov a iné dravce, aby takú vzácnosť nepotrhali, lebo im v surovom stave najviac vonia. Nemala by takto visieť rok, lebo to vám z nej mole a kožojedi môžu urobiť mrvivo. A hlavne – žiadajte, aby ju neorezávali. Ak vám bude chýbať pár centimetrov, máte smolu. Nadšívanie je síce zaujímavá vec, ale – z čoho to nadšijete? A prečo by ste mali nadšívať niečo, čo niekto tesne predtým jednoducho ušmykol? Keď už máme takú vzácnu vec, ako je kožušina zo živého tvora, tak nech je z nej aj úžitok.

Nezabudnime, že základ kultúry a teda duchovna je úcta. Preto voľme radšej chov zvierat vo voľných chovoch a voľme použitie látok a tkanín v súlade s našim svedomím.

snímky: archiv Diva

Podobné články:

31.1.13 Čo sa týka odevov je to úplne naopak.  MÁME ODEVY RÔZNYCH DÔB

18.2.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 1. VÝBER LÁTKY, ALEBO KOŽKY

25.2.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 2.VÝBER NÁSTROJOV

7.3.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 3. Skúste si to! ČO TREBA NA AKÝ ODEV?

12.3.2010 Učiteľ z Hriňovej príde niekedy do školy takto a s deťmi hovorí o starých zvykoch a spôsoboch života predkov. Medzi žiakmi je veľmi obľúbený. Na snímke má v tejto oblasti kedysi najčastejší mužský účes – „kečki“, teda vrkoče. Mohlo ich byť 4 alebo aj viac.

Viac v našej galérii tradičných slovenských chlapských účesov TU

10.3.2010 Trest odrezania vlasov za Veľkej Moravy mohol vychádzať z pôvodného presvedčenia, že vlasy súvisia s osobnou silou. Orezanie, či ostrihanie vlasov, navodené, alebo uskutočnené pod nátlakom, bolo VŽDY spojené so stratou cti. Celý článok TU

Podobné články

Prežije ten, kto sa zabezpečí Aj keď sme vychádzali z miest vzdialených vyše dvadsať kilometrov, na dohodnuté miesto sme prišli v tej istej minúte.   Výstup na Bukovec bol tiah...
Zimná púť – pre odolných chlapov! Áno. Od piatku do nedele. Druhá polovica sečňa. 12.-14.1.18 Trasa – pravdepodobne Volovské vrchy Niektorí sa pýtali na zasvätenie mládencov, či mužov...
Slnovratové obšívanie Je čas Slnovratu a my sa ako každý rok, nanovo obšívame. Omladina Na Medzi si žiada krpce a zápästky. Najväčší záujem je o prakrpce, ktoré sú pre v...

Permanent link to this article: https://www.rodnacesta.sk/ako-sa-obliect-v-chlade-prirodne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>