«

»

okt 03 2017

Print this Článok

BITKA PRI KATALÁNSKYCH URNÁCH, ÚNIA ZA VRCHOLOM A VESMÍRNE ZÁKONITOSTI

Pri prehľade správ si narazil na víkendové udalosti v Katalánsku. Ako vnímaš tento vývoj?

Človek si všíma jeho zvláštnosti a spôsoby  jeho prijímania našim obyvateľstvom. Ak by sme mali všetko merať jedným metrom, tak po tom, ako španielski policajti mlátili katalánskych účastníkov referenda, by asi mal mať slovenský prezident ďalší srdcervúci prejav. A v citovom poryve by rečnil o tom, ako policajti členskej krajiny EÚ zmlátili tisíce bezbranných voličov obuškami, ako im rozbíjali okná na volebných miestnostiach, lámali prsty obuškami, hádzali  študentov a dôchodcov o dlažbu, ako ich ťahali po chodníkoch za vlasy a ako sa v Európskej únii porušuje demokracia a právo národa na sebaurčenie. Niekto zase vtipkuje, že ak by konal slovenský premiér podľa vzoru jedného svojho predchodcu Dzurindu, tak by musel  podporiť záťah NATO proti Španielsku. Ako keď kedysi zaútočili vojská NATO na Srbsko, aby oslobodili od Srbov Kosovo, tak by mali vojská NATO snažiť zaistiť nezávislosť Katalánska. Lenže to sa samozrejme nestane. Nielen preto, že prezident a premiér náhodou práve spolu niečo verejne riešia, čo je asi pre nich teraz dôležitejšie. Ale hlavne preto, lebo Španielsko už je členskou krajinou NATO. Je to aj členský štát EÚ. A je južnou vetvou západnej civilizácie. Čo je jedna referendová  bitka, hoc aj s vyše 800 zranenými, oproti španielskym výpravám doma i vo svete, oproti skutočnosti, že tam do roku 1975 priamo, alebo prostredníctvom odchovaných nástupcov vládol diktátor Franko? A ten sa teda s Kataláncami nijako  nemaznal. O autonómii mohli len snívať. Prístup Západu k sebaurčeniu národov teda závisí od okolností – pochopiteľne – ako sa to hodí.

Policajný zásah proti referendu za nezávislosť Katalánska. Pelendrek a dáždnik.

Prečo?

V čase riešenia Kosova bola vojna. Západ, hlavne SŠA, potrebovali zlomiť Srbov a tak označili kosovských Albáncov za dobrých a Srbov za zlých. Sovietsky blok bol už predtým rozbitý a po tom, ako Juhoslávia prijímala utečencov z komunistického Albánska, a títo posilnili populačnú explóziu v Kosove žijúcich Albáncov, vzniklo v pohnutých dejinách „priaznivé ovzdušie“  na vyhlásenie kosovskej nezávislosti. Srbsko bolo zrazené.  Aj keď Albánci sa nejavili ako nejaký kultúrne zvlášť vyspelý národ. S Kataláncami je to iné. Západ nechce trhať Španielsko. A Kataláncom nepomáha ani to, že využívajú „moslimskú kartu“. Niektorí katalánski predstavitelia vítali islamských migrantov v presvedčení, že im – počtom duší, ale aj prílivom peňazí na migrantov z Únie, pomôžu v k nezávislosti. Áno, islamskí prisťahovalci celkom slušne prechádzali na korán v katalánčine. Pravda, krátko po veľkolepom vítaní migrantov v Barcelone sa im bojovní islamisti „odvďačili“ teroristickým útokom v centre tohto mesta. Možnože im pomôžu k nezávislosti od Španielska. Ale či im pomôžu v pestovaní katalánskej kultúry, tak to je otázka.

Po britskom rozhodnutí o odchode z Únie tu má Európa prípad Katalánsko. Kým stred a východ Európy sa zo svojho východného bloku rozpadával, čo malo aj svoje prirodzené dôvody, Západ sa javil ako ostrov stálosti. Hviezdny víťaz studených vojen, ktorý rozklad východu šikovne hospodársky využil. A podriadil si ho – rozpredajom priemyslu, peňažných ústavov a ďalších hodnôt šokovou privatizáciou. Povedzme si na rovinu, Západ priradeným východných štátov získal hospodársky, ale aj vojensky. Teda – celkovo mocensky. Nebola to len taká hra ideálov. Bola to aj hra sily.

Viacerí európski predstavitelia označili referendum v Katalánsku za protizákonné a to celé za vnútornú vec Španielska. Pred referendom Jean-Claude Juncker vyhlásil, že Katalánsko sa môže stať nezávislým, ale ocitne sa mimo EU.

Áno, to by mohlo zapôsobiť na uvážlivosť Kataláncov v tomto smere. Únia sa snaží neumožniť príklad – precedens. Takto varoval aj Škótsko a to sa možno aj preto k samostatnosti neodhodlalo. Vodcovia Únie ju chcú zhutniť a nie rozdeľovať. Lenže teraz, po tom násilnom  španielskom policajnom zásahu do referenda hrozí, že nielenže Španielsko stratí Katalánsko, ale že ho stratí aj Únia. Po odpadnutí Británie a po hospodárskych ťažkostiach juhu to už nebudú brať na ľahkú váhu. Po víťazstvách eurocentristov vo voľbách v jadrových štátoch únie je katalánske referendum pre nich schladením. Vzhľadom na nálady v Katalánsku a Španielsku to však ešte môže byť pestré. Kataláncov hrozba ocitnutia sa mimo priestoru Únie zjavne neodradila.

Ale na referende bolo o niečo menej, ako polovica obyvateľstva.

V  podmienkach marenia referenda políciou, keďže Španielsko považuje hlasovanie za protiústavné. To znížilo účasť. Ťažko je voliť občanom, ktorých policajti ťahajú za nohy a vlasy  po chodníku, alebo ich mlátia obuškami. Ukazuje sa, že snaha o osamostatnenie je dnes isto prevažujúca.

Napríklad paneurópsky slovenský komentátor tesne pred referendom písal: Kurdi – áno, tí sa majú osamostatniť, ale Katalánci, tí nie, lebo sú v Únii, majú všetko a teraz je čas integrácie, a nie separovania.

Ach jaj, Katalánci si nestihli dať preložiť takýto jedinečný komentár. Ale o nič a neprišli. Aj tak by neporozumeli jeho myšlienkovým pochodom, ktoré zmrzli kdesi v provinčnej propagande 90. rokov. V dobe, keď Slovensko rozpredávalo svoj priemysel, peňažné ustanovizne a prezraďme nášmu komentátorovi, že – aj médiá – do západného zahraničia. A tento zmätok  si potrebovali ideológovia obhájiť nekritickou a „všeliečivou“ integráciu do západných štruktúr.  Namiesto toho, aby sme predávali to posledné – zem pod nohami, by sme si mohli položiť otázku, čo je pre nás naozaj dlhodobo výhodné. Západ už nie je tým ostrovom stability, akým sa javil pred dvoma desaťročiami. V deň, keď si Katalánci volili samostatnosť a v podstate – aspoň podľa Junkera – aj výstup z Únie, v ten deň, keď lekári ošetrovali nejakých osemsto policajtami zmlátených Kataláncov, v tedy, večer, v Las Vegas popravil strelec 60 účastníkov koncertu a zranil ich vyše 500, čo je len o niečo horšie, ako minuloročná streľba v americkom Orlande. Streľby a výbuchy v krajinách mieru a blahobytu sú prejavom niečoho chorého. Otázkou je len to, či sú chorý iba tí jednotlivci, alebo či je to príznak nejakej širšej duševnej nemoci spoločnosti. Iste však je to prinajmenšom príznakom určitej nezdravej krízy západných hodnôt, ktorá, zdá sa, že rastie. Napriek pretrvávajúcemu blahobytu.

Čím to je?

Predstava spotrebného kapitalizmu sa jednoducho naplnila. Dnes vieme, že je to nebezpečný spôsob. Ľudstvo už dospelo – spotrebným spôsobom – blízko hranice únosnosti Zeme. Odprírodnenie myslenia vyústilo do odprírodnenia cítenia – Západ už v podstate stráca jeden zo základných pudov na prežitie – pud rozmnožovací. A potom  –   kupčí s populačným nárastom migrantov. To je také chvíľkové riešenie, ako ohriať sa v zime pálením svojej drevenice. Ono to na chvíľu pomôže, ale potom prichádza zákonitý kultúrny zánik. Lenže  – aj keby sa západ obetoval, keby obetoval svoje krajiny, gény, svoju kultúru v prospech napríklad moslimskej civilizácie, tak ale táto otázky celostnej, teda holistickej kultúry, potrebnej na zosúladenie so Zemou, v zásade nerieši. Moslimská kultúra je prísne monoteistická, žiadny prírodný panteizmus nového vývoja z toho nekuká, skôr naopak – len ďalšia zahľadenosť do seba, do antropocentrizmu a to do jeho nie najtolerantnejšej vývojovej podoby. V čase, keď potrebujeme na Zem vzhliadať ako na svätoháj, keď potrebujeme chrániť a asi aj ctiť si prírodné živly a celostný prírodný súlad so zachovaním vedeckých poznatkov a dobrých stránok dnešnej civilizácie, v tejto dobe to, čo sa deje na Západe, neskýta upokojujúci pohľad. Tu nejde o nejakú sploštenú otázku dobra a zla. Ide o otázku celkového súladu. Hĺbkového vedomstva. Katalánske referendum to nerieši –  z tohto hľadiska je pomerne bezpredmetné. To neznamená, že by sme nemali odsúdiť násilie španielskej vlády. Ale je to len ďalší príznak krízy. Španielski a katalánski predstavitelia mohli jednať, ako kedysi Slováci a Česi, ale – nastúpili na inú cestu.  A – okrem toho – medzi Slovákmi a Čechmi a Kataláncami a Kastílčanmi, či Španielmi, je určitý vývojoví rozdiel. Slovanské národy nášho okruhu sú dlhodobo vzaté o niečo stálejšie,  konzervatívnejšie a čitateľnejšie, ako románske. Mocenské zmeny v Európe výraznejšie nezmenili ich dlhodobú podobu.

Ako to?

O tom snáď inokedy, ale stručne – slovanské národy sú vývojovo a aj názvovo vlastne vyvinutými starovekými  slovanskými kmeňmi, kým románske národy vznikli v oblastiach po zániku Rímom podrobených  a jazykovo-kultúrne zaniknutých starovekých kmeňov tak, že tieto prevzali rímsky jazyk – ľudovú latinčinu – a jej nárečia sa stali jazykmi takto nanovo rozrôznených etník – dnešných národov. Tie teda vznikli spravidla vývojovo neskoršie – na troskách rímskej ríše, úplne viazané na jej módny – koloniálny jazyk a jeho nárečia, a teda nie na jazyky dávnejších domácich kmeňov, ktoré sú v skutočnosti ich predkami.

Obe skupiny kultúr sa dnes ďalej  vyvíjajú  na pozadí v podstate tých istých prírodných síl – odstredivých a dostredivých, na pozadí závitnicových vývojov kultúr, na pozadí spoločensko-duchovných prúdení, ktoré sú podobne zákonité, ako napríklad hmotné – fyzikálne zákony. Rozdiel je teda v kultúrnych skupinách, v ktorých sa nachádzajú. Naša kultúrna skupina – skupina slovansko-baltského  okruhu – prešla nedávno zmenami tvarovými a spoločenskými a teraz tie zmeny v našom prípade už len utriasa. Západná kultúrna skupina románsko-germánskeho okruhu v posledných desaťročiach takýmito zmenami neprešla. Vyzerá to ale tak, že nimi bude musieť aj ona prechádzať. Že ani Únia a jej podoba tu nie je „na večné časy, a nikdy inak“.

Tu žijeme. Mliečna dráha.

Nie je spájanie dobré a oddeľovanie zlé?

Nie.

Spájanie a oddeľovanie – približovanie a odďaľovanie  a teda integrácia a separácia sú prírodné javy, obidva rovnako dôležité pre prežitie, pre zdar, vedomie a zdravie, to nemá nič spoločné s dobrom a zlom a ak, tak cez mieru. Miera je predpokladom mieru.  Zem sa musí „separovať“ od Mesiaca, Marsu, či Slnka, inak by zhorela v zrážke. Je od nich oddelená, ale istým spôsobom aj s nimi spojená. Ak tu máme žiť, musí byť s nimi aj zladená a vyvážená, inak by sa vydala na cestu mimo slnečnej sústavy, kde by nás čakala studená smrť. Zjednocovanie a vyhlasovanie zvrchovanosti je nekonečný kolobeh vývoja spoločností. V tom nie je nijaké ploché dobro a zlo. Je to prejav dostredivej a odstredivej sily. Toto je dobré pochopiť, ak nechceme tápať v nevedomej krútňave a klamnom presvedčení. Pochopiť javy je lepšie. V tomto prírodnom stave rovnováhy jednotlivec, či spoločnosť, ak je vedomá, tak hľadá svoju polohu.

A čo Únia?

Vyzerá to tak, že Európska únia má svoj vrchol za sebou. Teraz  sa už začína  pasovať sama so sebou, s Amerikou, ktorej je podriadená  a s tým, čo si navarila. Je to len zákonitý vývoj. Doteraz sa rozširovala, spájala trhy, naboptnala do najväčších rozmerov, stačí sa pozrieť na mapu, že ďalej ju to nepustí. No a dnes zase  zisťujeme, že stále, po 28 rokoch od prevratu, sme pre západný kapitálový priestor druhoradými občanmi, ktorým sa udržali nízke mzdy a vyrábajú pre nás menej hodnotné potraviny v takých istých obaloch a za tú istú cenu, ktorá je ale v skutočnosti v pomere k platom vyššia. Nepomohlo, že ste rozpredali svoje priemyselné, peňažné, mediálne a iné hodnoty, nepomohlo, že ste sa vzdali národnej meny, nepomohlo, že ste zvolili svoj podiel na nespravodlivých vojnách. Platíte za menej viacej. Slovák si v 90. rokoch staval dom, ale – zamuroval si kelňu. A teraz sa chystá do prenájmu. To je to Európske jadro. Briti sú už zbalení. Katalánci sa balia. Priekupníci núkajú ostať a beznádej postupného vymierania vymeniť za nádej plodonosných migrantov, tí majú robiť na Slovensku v cudzích automobilkách, ktoré tu aj tak dane odvádzať nechcú a zisky vyvážajú. Toto je slepá ulica. Svet by sa bez nás neskončil. Ale je aj iná cesta. Vždy je aj iná cesta.

Aká?

Držať sa svojej piesne. A teda – rozvíjať svoju nadčasovú kultúru spojenia so živlami, so silami vesmíru, v tejto priazni vnímať svet. A snažiť sa dobre hospodáriť. Keď sa človek zameria na svoju dušu, prácu, živnosť, záhradu…, národ na svoju kultúru a hospodárstvo, vyberie si dobrých spolupracovníkov, nie takých, čo mu predávajú  za drahšiu cenu menejcenné potraviny, ale čestných a poctivých, pokiaľ budeme hospodáriť v súlade so svojou krajinou, národnými, skutočne spojeneckými národmi  a vesmírnymi silami a zákonitosťami, beznádej sa začne strácať.  Deti sa budú rodiť a bude dobrá doba a svetlý svet.

zdroje snímkov: 1. Foto: SITA – AP / Manu Fernandez, 2. http://nf106.uniza.sk/~hros/foto_gal.html

Vysielanie Rodnej Cesty na Slobodnom vysielači v stredu 11. 10. 17 o 20.30 – 22:30 – Kde sú korene národov? Kedy vznikol slovenský národ?

Podobné články

Cesta do jadra Európy ? Nepoviem! Pozná to každý, ku komu sa dostanú správy:  Premiér Robert Fico a jeho ťaženie „ do jadra EÚ“. A to je tak všetko, čo sa o tom dozvieme. Čo si pod tým...
Litva žiada referendum o zákaze predaja pôdy zahra... Po tom ako bol na Slovensku kolonizovaný priemysel, teraz prebieha pokus zahraničia o ovládnutie našej pôdy a vody. Politici generácie privatizácie, k...
Politici po Bruseli šokovaní, Západná Európa nebez... Rozhovor so Žiarislavom. Rodná cesta: Niekoľko dní pred teroristickými útokmi v Bruseli si písal o tom, že invázia moslimov do Západnej Európy už n...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/bitka-na-pri-katalanskych-urnach-unia-za-vrcholom-vesmirne-zakonitosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>