«

»

máj 12 2014

Print this Článok

HOJNOSŤ MLIEKA A MEDU

Z Vrchárskeho zápisníka, Žiarislav píše

syr náš každodenný... o kozom syre len niektorí vedia, že je jediný zo syrov, ktorí môžu jesť aj alergici, ktorí iné syry nemôžu

syr náš každodenný… o kozom syre len niektorí vedia, že je jediný zo syrov, ktorí môžu jesť aj alergici, ktorí iné syry nemôžu

Z ranného dojenia nesieme do syrovne dve vedrá mlieka. Večer dajú kozy len o niečo menej, mlieko cucajú odrastené mláďatá, ale len trochu. Dojili sme dvadsať kôz a Cucku, ale predvčerom sme pustili štyri mladé dojky do iného chovu, ktorý zakladajú naši známi. Máme toľko mlieka, že ho ako-tak stíhame spracovať. Srvátku, ktorá je v obchodoch tak cenená, pijú kone, psy,  občas ju dáme aj hosťom k syru, alebo ju dáme do cesta na pečenie. Kobyly presne vedia, kedy ich čakajú dve vedrá srvátky, postávajú pred dverami domu a čakajú, nevšímajúc si zúrivý štekot čuvačov.

Čuvačky piť srvátku nestíhajú, je jej veľa. Keď vrznú dvere a kovové, plné vedrá, vydajú cinkavý zvuk, kobyly sa nahlas zasmejú. Hí-ha-ha-ha-ha.

Kozy, ktoré púšťame do iných chovov, už majú vlastnosti, aké si predstavujeme v našom plemene slovenskej lazníckej kozy karpatskej. Dnes už majú takmer všetky vítaný vzhľad, doja sa spravidla buď dobre, alebo veľmi dobre, mlieka dávajú slušne. V tomto roku už môžeme pustiť do chovov len capkov. Kozy, dospelé i mladé, si nechávame. Uvidíme, ako s trpaslíčkou  Cuckou. Včera zahlásil malý vrchár, že by ju chcel trochu dojiť.

Včelia letka pristáva. Po celý deň.

Včelia letka pristáva. Po celý deň.

Minulého roku, keď kvitli agáty, človek priviezol včely. Vlastne sme s nimi takmer nič nerobili. Občas sme kukli dovnútra, človek im dal vrchný nástavok, keď už ten spodný bol plný včiel a diela. Nevybrali sme im žiadny med a nechali ho im všetok na zimu. Takže sme im nedali ani cukor a ani im nedymili proti klieštiku. V zime ich človek občas popočúval, alebo im klopol na úľ. Odpovedali  čulým hromadným zabzučaním, čo býva znak dobrého stavu.

Keď rozkvitli liesky a potom aj rakyty a brezy a slnko sa na nich lialo, včely sa pustili na pašu. Ako pribúdalo kvetov a lúky sa rozjarili, lietali viac a viac. Deď pred Zeminom (pred Jurom) mal človek nezadržateľné nutkanie pozrieť po zime do úľa. Včely lietali veselo a vyzeralo to, že zimu prežili celkom v pohode, ale to nutkanie bolo nezadržateľné. Keď človek dal dole veko vrchného nadstavku, bolo vidno, že je preplnené. Z úľa kypeli včely, vosk a med. Na druhý deň ráno prišiel aj jeden známy – skúsený včelár Milan. Zadymili sme jelšovým práchnom a začali prezerať plásty, jeden po druhom. Starú matku nebolo nikde vidieť.

včelia matka sa liahne - vystrčila hlavu a hruď

včelia matka sa liahne – vystrčila hlavu a hruď

Zato sme našli čerstvo vyliahnutú mladú matku  a dva neotvorené, zrelé matečníky. Mladá matka hlasne pískala. Okolo nej sa mrvili včely. Ďalšie matky, ak by sme práve dnes neotvorili úľ, by vyleteli s rojmi, ak by ich nestihla prvá vyliahnutá matka zabiť ešte v matečníkoch. Vyliahnutú matku sme nechali v spodnom nadstavku starého úľa. Jeden úľ sme mali prichystaný, do neho sme dali oddelené včely s plástami, so zásobou medu a časťou plodu, na ktorom bol matečník s matkou ešte nevyliahnutou. Človek pozoroval posledný matečník, na pláste opretom v tráve, keď práve sa z neho začala vyhrýzať nová matka. Vyhrýzla sa mu práve pred očami. Najprv sa zjavila na príklope matečnej bunky maličká dierka. O chvíľu už bolo vidieť hryzadlá a časť hlavy. O pár minút sa už včelia matka drala vonku zo svojej postieľky. Povedal – ahoj, čo tu robíš? Si nejaký priveľký – a rýchlo sa skryla za materskú chyžku. Dali sme ju s ďalším oddelkom do zostávajúceho, tretieho úľa. Bol to len nádstavok bez dna a príklopu, tak človek obe veci narýcho vyrezal z lepenky a doplnil dole palubkami, aby mala nová rodina čosi, ako letáčik. Pri prekladaní úľov Milan objavil ešte jeden matečník. Keďže matky sa zvyknú liahnuť naraz, otvoril jej príklop a už sa drala von. Dal ju do zápalkovej krabičky, že ju dá do svojho oddelku.

Milan chová o pár dedín ďalej osemdesiat včelých rodín. Neskôr spomenul, že včely tú matku prijali, trúdi ju oplodnili a už kladie vajíčka. „Je to dobrá fajta“, usmial sa. Aspoň tak si to človek predstavoval, že sa usmial, lebo mnohí vrchári sa neusmievajú. Tváre majú podajedni nemenné, nehybné a tak málo čitateľné, ako keď daktorí opisujú dávnych indiánov.

Zaviečkované zásoby svedčia o úspešnom zbere

Zaviečkované zásoby svedčia o úspešnom zbere

Keď už boli včielky umiestnené v obidvoch oddelkoch a tak, ako aj stará rodina, mali plod i zásobu medu, zistili sme, že

čerstvý med vonia neodolateľne a chutí nemenej

čerstvý med vonia neodolateľne a chutí nemenej

nám aj tak ostalo sedem ťažkých medových, zaviečkovaných rámikov. Jeden z nich sme ešte vopchalili do oddelku a šesť sme vytočili. Včelári zvyknú med v lete vytočiť a dať namiesto neho včelám cukor. Človek vzal včeliu rodinu Na Medzu nie pre med, ale preto, aby oplodnila rastliny, takže – med im nechal. Do dvoch nádstavkov si ale nazbierali toľko medu, v rajskom prostredí horského sadu a pasienkov, že sa im po zime hŕba medu zvýšila.  A teda niečo z toho človek vzal do domácnosti. V neďalekom mestečku dokúpil dva úle a keď dumal nad medometom, rodina, čo

predávala včelárske pomôcky, mu ponúkla svoj starý, keďže už majú nový – elektrický. Bol to presne taký pozinkovaný medomet, zvonku natretý namodro, s kľukou na boku, aký mal kedysi dedo.

Časť medu z vypláchnutého medometu a plástov sa vracia do úľa. Najmenšia rodinka ho dostáva vo fľaši

Časť medu z vypláchnutého medometu a plástov sa vracia do úľa. Najmenšia rodinka ho dostáva vo fľaši

Človek sa tomu potešil. Kto by to bol povedal, že zo šiestich odviečkovaných plástov vytečie celé vedro medu? A to nie hocakého, ale hustého – zimného. Fú-ha, med je o polovicu ťažší, ako voda. A tento je ešte ťažší a hustejší.  A aký je voňavý! Vypláchnutý vosk z najstarších – úplne tmavých rámikov, sme zvarili do voskového koláča. Včelý vosk – to je tiež bohatstvo. Dá sa použiť na vtieranie do nástrojov z cenného dreva, na liatie sviečok, na všeličo.  Najstaršie rámiky, celkom temnohnedé, je dobré meniť na nové s medzistienkami. Propolis sme si naškrabali z rámikov už v lete, ten je na kožné neduhy. Sladkú, medovú vodu z rámikov dal človek do príkrmových nádob – včielkam do úľov.

A tak, po trištvrte roku, človek otvoril úľ a to práve v deň, keď sa liahli matky. Nutkavá predtucha zabránila niekoľkonásobnému vyrojeniu a odletu včiel do lesa. Takto máme už nie jednu, ale tri rodiny – dve silné a jednu pomenšiu. Teraz, po zásahu, človek už navštevuje úle častejšie a pozoruje, či už sú mladé matky oplodnené a či majú včelstvá zásob nadostač. Klieštik je vydymený, rodiny sa majú k životu, zdá sa, že mladé matky už kladú. Uvidíme, ako sa im bude dariť.

Tak a divý človek sa dostal k medu bez toho, aby ničil včelie rodiny, ako to robili kedysi brtníci. Klieštik zanesený z Ázie včely trápi, ale vieme ho obmedziť mravčou kyselinou. Koľko zvierat chováš na gazdovstve? No, keď nerátame divé, tak nie menej, ako 60 000 domácich – polodivých priateľov a priateliek. Kozy, ovce, pár koní, čuvačov a mačiek a ostatné poletujú po okolí ako včely.

 

 

Všimnite si ten pôsobivo načechraný chochol a radostný výraz na pišťoku

Všimnite si ten pôsobivo načechraný chochol a radostný výraz na pišťoku

No tak vidíš, človek. Odišiel si z civilizácie do prírody, aby si sa oddal rozjímaniam, v strádaní, v hľadaní ústrania

a samoty. A našiel si znovu len spoločnosť. A to nie hocakú. Roky strádania a driny sa odrazili v kúsku rajskej záhrady. Isteže, zaplatenou robotou a potom. Je to kúsok miesta na posvätnej Matke zemi s hojnosťou mlieka a medu. O tom sa ti ani len nesnívalo. Alebo snáď áno?    

Viac Z Vrchárskeho zápisníka

Podobné články

Zdôvodnenie 4 zemských požiadaviek: Prečo takto a ... Dnes je už isté, že Ústava SR sa onedlho meniť bude, a bude vychádzať z návrhu jednej z vládnych strán. Isteže nie je isté, aké bude presne jej znenie...
3 roky Výzvy na záchranu slovenskej Zeme. Pôda sa ... Apríl 2014: Výzva na záchranu slovenskej Zeme Apríl 2017: 4 Zemské požiadavky Pred tromi rokmi, keď sa končilo ochranné moratórium pre skupovanie s...
4 zemské požiadavky Pôda si zasluhuje zvláštnu ústavnú ochranu. Pôda nie je voľný tovar. Pôda je národným bohatstvom. Pôda je podmienkou nášho prežitia. Zem a pôda...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/hojnost-mlieka-a-medu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>