«

»

jún 23 2017

Print this Článok

Každodenný zázrak – z pripravovanej knihy „Na vrchárskom chodníku“

Úryvok z pripravovanej Žiarislavovej knihy Na vrchárskom chodníku – prežitky človeka,  ktorý žil v meste, no rozhodol sa presťahovať do lesa. Príbeh začal písať pred 15 rokmi.

Na túto knihu vyhlasujeme čitateľskú zbierku.  

————————————————————————————————————————————————————————

Každodenný zázrak

Často to prichádza navečer. Nová pieseň. Pre túto noc osamelého pútnika, ktorý tu prišiel kvôli zázraku:

 

Daj Bože – Prabože na túto noc zázrak,

Nech vida jasného lúče padnú na mrak.

Daj bože – Prabože , aspoň jednu vetu!

S menom a bez mena jeden pútnik je tu.

 

Sám, celkom sám,

hore v čiernej hore,

jeden vrchár tam

stále čaká na zore.

 

Každý deň prežiť zázrak. Každú noc prežiť zázrak. Nie raz za život prežívať osvietenie, prežívať ho každý deň, každú noc. Kto takto už žil, ten nechce už žiť inak. Kto takto žije, prekoná každú prekážku. A tvrdé podmienky sú preň dobré. Kto žije vo svetle ducha, aj z malého zemiačika sa vie tešiť, vie vychutnať aj malé plody hlohu, uspokojí sa aj malým sústom lásky. Lebo v každom malom súste ukrytá je nekonečná veľkosť všehomírneho ducha, v každej malej smrti je ukrytá nekonečná sila znovuzrodenia. Je to ten krásny stav, stav ušľachtilej duše, ktorý je tak ťažké dosiahnuť a ešte ťažšie udržať. Ale v nekonečnej ťažkosti sa odklína nekonečná ľahkosť. Žiaden pot, žiadna krv, žiadne mozole a žiadna bolesť nie je dosť veľká na to , aby bola dostatočnou daňou za rajský stav. Za stav, ktorý sme dostali od Praboha, z ktorého sme zrodený. Že v tom stave žije jedna z milióna duší? Hej. Veď hej. Lebo hrabivosť je cesta k zakliatiu. Každá duša môže mať, môže obsiahnuť všetko, ale pretože chce mať veľa, má málo. Chceš to vlastniť? Hej. Nech sa páči. Máš, alebo nemáš to mať. Ale vypadni z raja, tu už nie je tvoje miesto. Človek. A ty, človek, ďakuj zdroju živy aj bytostiam, cez ktoré prišiel tento dar. A človek chváli. Chváli tento dar. Keď tu človek prichádzal, vnútorný hlas mu povedal, že kým nebude dokončené prijatie, nesmie odtiaľto nič vziať, nič požiť. Ani rastlinu. Obchádzal hríby a kozáky. Obchádzal maliny a nevzal si žiadnu. Obchádzal sladké plody stromov. Obetina svätoháju. Až keď bol prijatý, mohol prijať z ovocia. Ale jednu vec v tomto raji nesmieš urobiť – hovorí hlas v lesnom pološere. Nesmieš vlastniť. Nesmieš si pestovať vlastnícky vzťah. Lebo také dieťa už nie je dieťa v mojom dome. Chvála, Otče. Tisíckrát chvála. Človek nič nevlastní. Človek spravuje. V súlade s inými bytosťami. Spravuje tento zázrak, snaží sa napodobniť niečo z tvojej nekonečnú múdrosť, Otče. Je nežný k bytostiam, napodobňujúc nekonečnú nehu svojej Živej Matky. Tancuj ako dieťa v mojom živom lone, žiarivé dieťa, tancuj , tancuj, a tvoja sila nech oplodňuje duchovnú kvetinu, ktorá k tebe nakloní svoju tvár. Ukáž ten tanec rodine bytostí, ktorá nie je , ale stáva sa skutočnou rodinou na tejto svadbe znovuzrodenia občiny. Nech obcujú vaše duše so všehomírnym duchom a vyobcuje sa sám ten, kto sa spreneverí nášmu svetu lásky a porozumenia. Oslavuj, žiarivý, svetlo každej duše, lebo duša je svetlo. Kde je svetlo, tam je aj tieň. Ale tiene nech ťa nemýlia. Nerob si sivé vlasy pri pohľade na zatemnené duše ľudských bytostí. Nestaraj sa, Vratko slnečný. Hraj sa, ako keď si bol malý, a dávaj vtáčikom omrvinky do kŕmidiel ich duší. A kto sa uspokojí s omrvinkou, ten už hlad nepocíti. Kto sa uspokojí s omrvinkou, ten dostane celé pole. Ten bude stále nasýtený. Lebo v jedinom zrnku je zakliata sila celého poľa. Pozri sa na mňa. Som matka, i dcéra. Som večná matka. Živa nie je ani veľká, ani malá. Je všadeprítomná. Ako aj môj dom. Ako aj môj raj. A ty spravuj tento kúsok na svojej ceste. Prijímaj hľadajúcich a buď trpezlivý k tým, ktorí nepochopili. Chápavo sa pozeraj aj na nadutých, ctibažných, samoľúbych, nevďačných a nevidomých. Lebo aj v nich sa môže prebudiť plnší Duch. Lebo každý sa môže duchovne naplniť mojou krvou – mojou láskou. Ale rob to tak, aby tí, keď dostanú možnosť, a ich čas vypršal, nehatali miesto tým, ktorí sú pripravení možnosť využiť. Chvála, Matka, nekonečne láskavá. Ochraňuj aj človeka, Živa, daj mu silu liečivú, chráň ho, živa. Žije na tomto kúsku raja ako syn, pripravený na ceste. Bez vlastníctva. A nestará sa, dokedy. Vedomý si toho, že všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Vie, matka milovaná, že budeš dávať svoju krv do tiel narodených bytostí a budeš ju aj vylievať. Spadne mu slza, ale podá sa tomuto zákonu. Bude vidieť chvíle prežitia svetla na tvárach prichádzajúcich. Ale bude vidieť aj  chrbty tých, ktorí nevzhliadli tento svet. Ktorí cez neho prešli málovidomí a málovedomí. Bude ľúbiť aj tých, ktorí mu budú stúpať na otlaky a soliť rany. Chvála aj za otlak, chvála aj za ranu. Lebo aj cez nich presvitá žiarivé svetlo rodičovského milovania. Všeduch a živa, duch a duša. Duš. Že už svitá? Ako ubehla táto noc. Takto to už býva na návšteve u prarodičov. Tu jedna hodina je len jednu minútou, tu jedno zrnko je celé pole, tu jeden duch je aj Všeduch. Choď, synu sláviaci žiaru, zdvihni ruky do neba a spievaj bytostiam načúvajúcim:

Nech sa stratí hmla, čo zraky múti,

povej, vetrík, na tej našej púti!

Slnko svieti, v duši žiari viera, 

otvára sa brána Všehomiera.

 

Choď, a ľahni si tu, na lúku. A počúvaj hlasy vtákov i svadobné piesne lúčnych koníkov. A keď si ti na líco sadne znova motýľ, pozri sa na svet cez jeho krídlo. Nechaj sa pohladiť aj jemnými chĺpkami húsenice. Lebo ona je matka motýľa. Nechaj aj mravce a chrobáky, nech ti lezú po tele. Len tak precítiš Matku Zem. A neutieraj sa od posvätnej vody , prijmi na svoju hlavu kvapky dažďa, lebo v ňom je sila znovuzrodenia.

——————————————————————————————————————————————————————-

Redakcia  Rodná cesta neberie žiadne granty ani dotácie. Knihu môžu podporiť priaznivci našej kultúry  vďaka čomu ju toto leto môžeme pripraviť na vydanie. Obeživo môžete zaslať na číslo účtu: IBAN: SK50 0900 0000 0003 4164 1930 Sl. sp.

Rodná cesta ďakuje.

Podobné články

Zdravé vnímanie – Čaro prírody Ukážka z pripravovaného nového vydania knihy ČARO PRÍRODY Snímka: Ladomíra Múdry človek sa sústredí na to, čo je vhodné. Ak svojou pozornosťou ...
Z knihy Návrat Slovenov v duchu a slove Z knihy Návrat Slovenov v duchu a slove - MiroŽIARISLAV Švický Podobné články: 27.1.15Rodina súvisí s rodením, rodom, prírodou, manželstvo je spojeni...
Žiarislav: NOVÁ KNIHA S PODPOROU VYŠŠÍCH SÍL?... O živých nahrávkach nového reťazca  Rodnej cesty – Cesty vedomej, o zakladaní Ohňov Rodného kruhu, o relácii a zhromaždení Gazdovská obroda a o novej ...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/kazdodenny-zazrak

5 comments

Skip to comment form

  1. Breta

    Ahoj, zdravím k vám do hor. Na český účet příspěvek taky poslat můžu? Rád přispěju, ale nechci přitom živit banku, která si účtuje nehorázné poplatky na mezinárodní převod.

    Dodatečně díky za jarní zásilku Čaro prírody. 🙂

    Břeťa

  2. Petra

    Ach, ďakujem…zo srdca ďakujem…za prúd krásneho súznenia vo Vašich slovách…ach, ďakujem aj za prúd sĺz dojatia, ktoré mi zjastrili vnútorný zrak a upriamili pohľad na spomienky pradávne… zosilneli puto ku koreňom…ako dcéra Matky Prírody s pokorou kľačím pri strome svojho rodu a objímam ho s láskou…bosá v zarosenej tráve, s rannými lúčmi vlievajúcimi sa do pramienkov vlasov, so srdcom bijúcim v harmónii s tlkotom Živy…posilnená bolesťou po životných ranách vstávam a kráčam púťou radosti za Všehomierom…

  3. Zitka

    Dobrý deň,
    Možno táto moja úvaha nepatrí sem, no uvažujem nad tým už dlhšiu dobu a tak som sa rozhodla napísať.
    Žiarislav žije v prírode a považuje to za najlepší spôsob žitia. Áno je v tom sloboda i drina. Je v tom vedomstvo. No nemôžeme všetci bývať v prírode, veď by bola hneď zničená. Rozumiem tomu že máme mať vzťah k svojej minulosti, k svojim koreňom. Ale ako to je:
    Nerodíme sa vždy v tom istom národe, je také dôležité žiť minulosťou?
    Civilizácia rastie a zušľachťuje sa i upadá a prejavuje sa to kultúrou. Prečo odmietať jej výdobytky?
    Géniovia v rôznych dobách nás obohatili svojím umením či už maľbami, hudbou, literatúrou, architektúrou atď. Je správne odmietať ich diela a žiť len v minulosti Slovanov?
    Alebo sú to len rôzne cesty pre rôznych ľudí?
    Ako to skĺbiť a utvoriť si správny postoj?

    1. Mieroslav

      … áno, rôzne cesty pre rôznych ľudí. Každá je jedinečná, každá správna.

    2. Michal Novák

      Dobrý deň pani Zitka, dovolím si zareagovať na Váš príspevok. Podľa mňa my všetci žijeme v prírode, lebo príroda tu bola dlho dlho pred nami a my sme tu neboli. Potom sme sem prišli a učili sme sa v prírode žiť. A žijeme v nej doteraz, lebo niet iného miesta, kde by sme mohli žiť. Bez prírody by sme veru neprežili (fyzicky). Samozrejme, chápem, ako ste to mysleli s tou prírodou – málokto už dnes žije takmer priamo v lese ako Žiarislav. Ale ide len o stupeň odlúčenia od prírody, ľudia vo veľkomeste sú od nej odtrhnutí veľmi, ľudia na dedine menej, avšak úplne bez prírody žiť nejde. A je len na každom jednom z nás ako sa zariadi – aj v meste sa dá pestovať svoje plodiny v rámci svojich možností a prináša to veľké radosti a malé zázraky.

      Skôr tu ide o stupeň uvedomenia každého človeka – človek neodmieta výdobytky civilizácie, ale si vedome vyberá, ktoré sú pre neho a jeho blízke okolie vhodné a ktoré nie. Človek nežije v minulosti, ale z nej čerpá inšpiráciu, aby lepšie žil v prítomnosti s vedomím ešte lepšej budúcnosti – minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú prepojené, ba povedal by som, že sú priam spojené v jednom okamihu – teraz. Nuž a máte pravdu, ciest je na tisíce, ale smery sú len dva – nahor alebo nadol – človek tak kráča každý deň. A Slovanstvo netreba vnímať ako nejaký ohraničený prúd vedomia, nie je to dogmatická ideológia, ale živá kultúra. Každý človek na tejto Zemi môže byť Slovanom/Slovenom – teda človekom žijúcim podľa Slova—

      S úctou Michal Novák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>