«

»

jan 27 2017

Print this Článok

KONČÍ SA VLÁDA ŽIVLU VETRA

Končí sa obdobie vetra. obrázok: zemianskymlyn.sk

So Žiarislavom o Gazdovskej obrode, o nestálosti záznamov a stálosti kníh a o duchu.

RC: Ako vidíš rok 17?

Žiarislav: Pôsobivo.

Čo to znamená pôsobivo?

Znamená to do slova, že veci majú spôsob – po sebe nasledujú. Po príčine nasleduje dôsledok.

Máš na ume nejakú presnú, „pôsobnú“ oblasť, na ktorú sa pýtaš?

Áno. Či chystáš nejaké podujatia, tábory, gazdovskú obrodu, ako minulý rok, alebo výročné sviatky.

Presne tak. Práve, ako iste vieš, dokončievame ďalší z nahratých dielov našej rozhlasovej Gazdovskej obrody, ktorý, so snímkami, onedlho zavesíme na stránku Rodnej cesty. Túto prácu robíme z presvedčenia, v snahe napomôcť vytvoreniu aspoň základnej vrstvy prírodných hospodárov, v stave zatiaľ všeobecne úpadkového pôdohospodárstva. V zálohe máme ďalšie diely, len nám to nejaký čas trvá, keďže to robíme takmer bez podporných prostriedkov a je to  hospodársky stratová činnosť. No a rozhodli sme sa, že prijmeme ponuku z Majcichova na usporiadanie Gazdovskej obrody – predjarného celoslovenského zhromaždenia prírodných hospodárov, tiež gazdov v príprave a gazdovaniu nápomocných.

Bude to – hlavný deň –  v sobotu 11. 3. roku 17, presnejšie, od piatku do nedele. Takže od tejto chvíle pripravujeme priebeh podujatia – v piatok bude pracovné stretnutie tých, čo chcú pracovať na gazdovskej obrode v našom kruhu, ale aj v krajine. Lebo znovu budeme pôsobiť nielen na svojich hospodárstvach, ale aj celospoločensky – aj v prospech zlepšenia právnych predpisov s účinným tlakom na štát. S sobotu budú po celý deň prednášky s premietaním, tak ako aj v minulom roku, a v nedeľu budú dozvuky s konečnou poradou a možno aj vyhlásením pre verejnosť. Toľko ku gazdovskej obrode. Gazdovská obroda je navýsosť užitočná vec pre ľudí bez rozdielu duchovného a politického vnímania, pretože každý musí niečo jesť, piť, dýchať, niekde žiť. Je to otázka hospodárenia v malom, ktoré by mohlo byť príkladom pre hospodárenie vo veľkom. Teda –  v krajine, v štáte. Obroda zdola. Nič iné čakať nemôžeme. Potrebujeme zburcovať tých, ktorí sú nečinní, alebo len sebazničujúco nadávajú na stav vecí. Vezmi do ruky nejaký nástroj a urob niečo pre prírodné hospodárstvo! A – svet sa zmení!. Zmení sa tvoj svet a zmení sa tak celý svet, ako ho vnímaš. Toto je viac, ako si mnohí vedia predstaviť. Stojí to za to – niečo  pre to urobiť. Potom, v dubni – apríli, po Gazdovskej obrode, bude nasledovať Svätenie jari ako sviatok pôvodného, prírodného ducha, tentoraz s vedomeckým učením pre záujemcov. Možnože spravíme v čase ľutňového – februárového splnu – hromničné stretnutie.  Pre tých, čo chcú pracovať na svojom zušľachťovaní, prípadne napomôcť aj spoločnosti.

A čo tábory?

Letné tábory budú dvojaké: Tábor remesiel a  gazdovania je v podstate rozbehnutý každoročne, aj tento rok ho urobíme, a – zľahka. Máme pestrú náplň, každý si môže niečo vybrať… budeme pracovať a chystať veci na seba, výrobky, pomôcky, nástroje, rôzne užitočnosti. Jeden týždeň budú remeslá s prídavko o gazdovaní, v druhom týždni bude tábor gazdovania, teda – (slovenská permakultúra – úsmev) s prídavkom remesiel. Na oboch táboroch budeme vnímať aj duchovný rozmer remesiel, zručnosti, prežitia a teda aj prírodného hospodárstva.

Bude v novom roku aj nová kniha?

Dobrý nápad. V ďalšom roku ďalšia kniha. Najmenej jedna. Menej nemá význam (úsmev). Dobre, zajtra sa do toho človek pustí. Je tu niečo v zásuvke, rozrobené, a potom – sú tu ešte aj nejaké staré state – O duchu a duši, tie bude človek postupne prezrádzať na prednáškach, ako o týždeň v piatok v Nitre. Raz do mesiaca – Nitra – vedomecké hovory z okruhu duch a duša. A aj piesne.  Minule sa tam všetci nezmestili, dajú sa tam však zajednať miesta, budeme sa snažiť rozšíriť možnosti na sedenie.  Avšak – aká kniha sa zjaví skôr, to je ešte vo hviezdach. V akomsi reťazci opakovaných slov, ktoré sa v poslednej dobe človeku vynárajú a aj si ich zapisuje, prejavil sa silný duchovný popud k napísaniu knihy o spoločnosti a prírodných živloch. A o iných súvislostiach a pravidlách vývoja. Človek práve napísal prvý zošit azda budúcej knihy.  Človek dá presnejšie vedieť, o čo ide,  keď bude robiť jazykovú úpravu, to znamená – pred vydaním.

Ako ide na trhu kniha Čaro prírody, vydaná pred mesiacom?

No, od nás priamo v podobe objednávok odišlo na štyroch koncertoch a  za jeden mesiac 300 kníh, 600 má distribúcia, tie sú v obchodoch, alebo už aj kúpené, takže zostalo nám asi 50 kníh, niektoré z nich sú už objednané. Takžeže urobíme predsa len nový náklad. Človek je celkom milo prekvapený. Že v dnešnom svete je záujem aj o takúto spisbu, ktorej cieľom je duchovné zušľachťovanie. Čaro prírody je akýsi prísľub, že sú tu ľudia so záujmom o pôvodnú – prírodnú kultúru. A že kniha je stále živá. Kniha je dobrá vec. Na sieti, teda na internete, je všetko zdanlivo stále, ľahko dostupné. Ale zákonite príde deň, keď sa to zmení a veci zo siete začnú miznúť. Je to v prvom rade vec informačných a technologických zmien, teda revolúcií. K tomu prispejú záujmy obchodníkov a možno aj všeobecné spoločenské dianie.  Z 90 rokov napríklad máme nahrávky vedomeckých hovorov na mg páskach, tie možno zhasnú s tým našim starým magnetofónom spolu so starými  folklórnymi nahrávkami. Ďalšie prednášky sú na pokrokových minidiskoch, ktoré už zhasli, každý prehrávač mal iný podsystém. A množstvo článkov zhaslo s tým starým počítačom –  „mekintošom“, čo je na pôjde pod vrstvou prachu. Aj „písí“ diskety skončili podobne. To je len vývoj nejakých posledných 20 rokov, teda dejinný okamih.   Dokonca články vytlačené atramentovou tlačiarničkou nezadržateľne blednú, už sú nečitateľné. Vlhku odolávajú zápisy tuškou a atramentom miešaným s tušom. To, čo teraz vidíš na internete, tiež raz začne miznúť. Alebo meniť.  Ale vytlačená kniha, kniha, ktorú máš doma v knižnici,  tá len tak ľahko jednym tlačítkom nezmizne. A na rozdiel od medzisiete, od internetu, ju ani nikto nemôže prepísať. Dobrých kníh, kníh s nadčasovou výpovednou hodnotou, pravda, doma veľa nemáš. Ale – kniha, to je dobrý vynález. Nie je to zaujímavé?

Je.                         

Ty sa máš pýtať. (úsmev).

Či už koniec?

A čo nejaká predpoveď na rok 17, ktorú zvykli robievať niektorí novodobí proroci?

Bude mrznúť, snežiť, potom sa vyjasní, snehy sa roztopia a príde jar. Leto. Jeseň, zima. Ale s tým asi rátaš, čo?

Takže môžem sa upokojiť, jarné sadenie ma neobíde. To som rád.

Jarné sadenie, to sú naše istoty. Pravda, istoty sveta sa menia. Niečo vážne:

V šestnástom roku totiž nastal zlom – sopka začala tuhnúť. A teda – je to taká predzvesť, že obdobie vzduchu a ohňa nájde svojho konca a nastane obdobie zemoohňa, zeme a potom zemovody. Rozumieš?

O akej sopke hovoríš?

Už 20 rokov o tom človek píše a hovorí, najčastejšie počas výuky 4 živlov, že sme v období vzduchu a vchádzame do obdobia ohňa.  A že potom príde obdobie uzemnenia, úplne zákonite. Je len na nás, ako sa s  tými živlami zmierime, zladíme, ako ich budeme žiť. A v roku minulom, v roku 16-tom, sa ľudská spoločnosť na Slovensku , ale aj v iných štátoch, hlavne Západu, lebo do tohto okruhu sme začlenený, začala preklápať zo vzduchoohňa do živlu zeme. Vzduchooheň, teda – vetrooheň, sa prejavoval aj kozmopolitným, multikultúrnym vetrom a spotrebným vrcholením, teda ohňom. Kiežby ten oheň ostal v mieri, lebo to iskrí a príliš veľa toho lieta. No a tento svet, aký poznáme od roku 1989 do minulého roku, sa začal nezadržateľne meniť.

Čiže vysvetľuješ spoločenské dianie pomocou 4 živlov, ktoré vyučuješ ako autor?

Knihu čaro 4 živlov si vydal v roku 1998.

Áno, človek vysvetľuje s pomocou kruhu 4 živlov nielen, ale aj spoločenské dianie. Ide o to učenie, ktoré človek prednášal na vedomeckých táboroch a vysvetľoval príkladmi vývoja od stredoveku po dnes, hlavne na príkladoch  posledných storočí. To , čo sa deje, pristihlo ľudí vzduchu celkom nepripravených, ale to je zákonité. Ľudia, ktorí nevidia zákonitosti vývoja, nie sú v štyroch živloch, ale sa upínajú len na jeden, či na dva, ľudia, ktorí nerozumejú zákonitostiam vývoja, sú vývojom vždy prekvapení. Vychádzajú totiž z toho , že stav, ktorý práve je, je pevný a akoby večný. Oni žijú v tom omyle. Lenže to je proti prírode. Napríklad – mnohí považujú Žiarislava v období vládnúceho živlu vzduchu za človeka Zeme. Lenže – vždy – na vedomecvte 4 živolov, na týchto vedách človek vysvetľoval, že to je len zdanie a že v období Zeme ho mnohí budú vnímať ako človeka vzduchu. No, a už sa to začína.

Hm…

Človek na vedomeckom chodníku  pôsobí smerom k rovnováhe. Keď vrcholil multikultúrny ošiaľ a to nie smerom ku skutočnému, hlbokému pochopeniu rôznych kultúr sveta, lebo veď to bol len, len ošiaľ podporovaný  „kňazmi“ , teda peňažníkmi spotrebnej spoločnosti, tak človek hovoril veľa o koreňoch, o slovenstve a pôvodnosti. Spolupracujúc aj s predstaviteľmi iných kultúr.  A teraz, keď sa „zrazu“ chytajú akoby pôvodných hodnôt ľudia hrubých mravov, často len úplne povrchne a neraz aj  klamlivo,  teraz bude človek hovoriť o duchu a duši. A duch a duša, to je niečo vzdušné, veď sa len pozri na slová, ako duch – vzduch. Duševné a duchovné veci sú vo svojej podstate nadnárodné. Bytosť, ktorá má v sebe Zem v zmysle živel zeme, a má skutočnú,  a ušľachtilú úctu k hodnotám zeme a k zemským hodnotám, ku ktorým patrí nielen pôdohospodárstvo, ale aj rod a národ,  takáto bytosť sa nemusí báť, že pri hĺbaní a vznášaní o duchu a duši ulietne. Žiadny strach, nestanú sa z nás nijakí mimozemšťania. Sme deti Matky Zeme, ale aj Slnka, s útou k iným, s úctou ku Všehomíru. Duchovno v podstate nie je akostne rozdeliteľné na slovanské a neslovanské. Zásadne však môžeme rozlišovať duchovno skutočné od zdanlivého, klamného, zavádzajúceho. Skutočné duchovno, nech je z akéhokoľvek prameňa, je v zásade úctivé. Áno, cit je výsadou duše. Slovo „cítiť“ súvisí s „čuť“ a  „počuť“. Kto cíti – čuje – počuje – má sluch. A kto používa sluch, teda aj duchovný sluch, ten môže byť slušný. Toto je výsada duše a bez duše niet ducha. Nie bojazlivé, pravdaže odvážne, statočné, ale – slušné by malo byť vystupovanie človeka na duchovnej ceste. Teda – vypočuť si, cítiť, návidieť – vidieť aj nepriateľa. Správať sa čestne.  A keď niekto len nadáva, klame, teda hovorí prehnané, alebo nepravdivé správy, to nie je človek žiadneho duchovna, to je zaslepený sebec. O to horšie, ak by sa vydával za slovena. Duchovný prístup buď je , alebo nie je . Národnosť je nie taká podstatná. Národnosť je prirodzená, je vlastne ako taká aj dobrá a zákonitá, národné hodnoty zušľachťujeme, ale cieľ je duch. Duchovný súlad.  Na ceste vedomej je to jednoducho tak.

Zhovárali sa Vidimír a Ladomíra.

 

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/konci-sa-vlada-zivlu-vetra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>