«

»

nov 01 2016

Print this Článok

MINULOSŤ JE, ALEBO NIE JE? Dušičková zvesť.

OHLAS na Rodnej ceste:  

Marek K. : Ja osobne nechápem, načo sa zaoberať minulosťou.. Je tu PRÍTOMNOSŤ, a bude tu BUDÚCNOSŤ. Minulosť je MŔTVA. Som slovan, ale je mi to UKRADNUTÉ.

Žiarislav odpovedá:

proxima_centauri1

Všetko čo vidíme, je minulosť. Hviezda Proxima Kentaura – Najbližší Koňočlovek, aká bola pred najmenej 4 svetelnými rokmi.

 

Keď vedci dnes skúmajú vesmír, všetkými tými svojimi najmodernejšími kukučmi a postupmi, v skutočnosti ho vidia len taký, akým bol kedysi dávno, v minulosti. Nikdy ho nevidia takým, akým v skutočnosti v tom okamihu je.  A predsa pre nich ten vesmír dnes je. A aj pre nás. Skúmaním minulého vesmíru poznávame ten dnešný.  Najbližšia hviezda, ktorú rozprávkovo označujeme ako „červený trpaslík“ je od nás vzdialená 4 svetelné roky. A teda ju vidíme takú, aká bola pred štyrmi rokmi. Ďalšie hviezdy, sú ich záľahy rozprávkových, vedecko-bájnych „bielych obrov“ a „červených trpaslíkov“, hmloviny i čierne diery, všetko vidíme také, aké to z prísneho hľadiska už nie je. Vidíme hviezdy stovky, tisícky svetelných rokov v minulosti, ako nám pred očami vybuchujú. Vidíme vlastne len ich dávne dejiny, filmy, „dokumentárne vidy“ naživo, vidíme minulosť, ich živú minulosť a nemáme žiadnu možnosť vidieť ich prítomnosť. Aj svoj odraz v zrkadle vidíme trochu oneskorene. O zlomok okamihu, ktorým prejde svetlo od našej tváre k zrkadlu a späť. Keby bolo zrkadlo na najbližšej hviezde, videli by sme, čo sme robili pred 8 rokmi. Poznanie o prítomnosti máme my len z minulosti. Ešte aj naše vlastné čuvy, naše zmysly, nervy, nám dávajú správy oneskorene. Tak im povedz, hviezdoznalcom, astronómom, že minulosť je mŕtva. Povieš im, že minulosť už nie je, že skúmajú to, čo vôbec nie je? Keď im to nepovieš, prečo to hovoríš Žiarislavovi? Keď v sebe tú minulosť máš, si azda mŕtvy? Keď más v sebe 99 stotín odkazov od predkov a s tým jedným sotva percentom svojej osobnej skúsenosti chceš zavrhnúť svojich predkov, ktorých si nosíš v každej svojej bunke dedičnej závitnice štyroch prvkov, v každej bunke DNA?

Tí , ktorí tvrdia, že minulosť je už nie je, tí, ktorí tvrdia, že minulosť je mŕtva, majú vážnu vedeckú ťažkosť. Pozrime sa na to s použitím prvkov niektorých vied..

Keď chceme niečo vymedziť, napríklad prítomnosť, ako jedinú možnú skutočnosť, mali by sme ju vymedziť inou skutočnosťou, alebo – inými skutočnosťami.

Napríklad – hrubohmotné telo je vymedzené povrchom kože. Koža je povrch hrubohmotného tela. Okolo tela je to, čo už telom nie je. Vzduch, pod nohami zem, okolie… Je jasné, čo je telo, i to, čo je koža. Aj to, čo je okolie. Všetko to je to, čo naozaj je.

Alebo – rieka je vymedzená brehmi, brehmi zeme, ktorá je, dnom, ktoré je a hladinou, ktorá je, vzduchom nad riekou. Alebo – Váš dom je vymedzený vonkajšou stranou jeho steny… Hranice štátov, o ktorých si prinajmenšom myslíme, že sú, sú jasne vymedzené a na oboch stranách hranice je niečo.

Bod tuhnutia vody – nula stupňov. Je to len bod, jestvuje, nultý stupeň ako celok nejestvuje, podobne, ako nultý rok. Je len prvý stupeň nad nulou, aj vo svojich zlomkoch, ako aj prvý stupeň pod nulou, aj vo svojich zlomkoch. Tak je to aj s rokom nula, to je výmysel. Buď je prvý rok pred našim letopočtom, presnejšie  pred vašim, a prvý rok tohto letopočtu. Nula je len pomyslený okamih v našom kalendári, ktorý vtedy vlastne nejestvoval. Je to len spätne vypočítaný časník, tento dvetisíc ročný kalendár, podobne, ako keď si niekto spätne vypočíta sedemtisícročný, bájny biblický letopočet, ktorý ale nik po tie tisíce rokov nepoužíval.  Je to zjavný výmysel – fikcia, ktorej veríte. No dobre, nech.

Ale my, priateľu, máme teraz ťažkosť. Ak minulosť už nie je, čo tvrdíš, a budúcnosť ešte nie je, tak skutočnosť, o ktorej predpokladáme, že je, je vymedzená dvoma javmi, dvoma „veličinami“, ktoré nie sú. A keď skutočnosť je vymedzená len tým, čo nie je, tak skutočnosť vlastne tiež nie je. Keď nie je telo, tak nie je ani jeho povrch – koža. Keď nie sú štáty, tak nie sú ani ich hranice. Keď nie je dno, brehy a hladina, tak nie je rieka. A naopak.

Hm, ak teda nie je budúcnosť, tak by mala byť, pri všetkej skromnosti, aspoň minulosť. Inak by sme mali skutočnú ťažkosť s vyhranením prítomnosti. Pisateľ tvrdí, že minulosť je. Vlnenie hviezd, ktoré vidíme, to predsa je. Z istého hľadiska je ich budúcnosť aj po ich zdanlivom konci. Výbuch veľkohviezdy, supernovy, ktorá „nie je“, nás môže sto rokov po jej smrti v okamihu zabiť. Rýchlosťou svetla. Bez varovania astronómov.  Pretože tá hviezda je – je vo svojom výbuchu. Alebo – môže ona po svojej „smrti“ žiarením  spôsobiť zmenu vo vývoji. Čo aj spôsobuje. Zmenu v našom, zmenu v tvojom  živote. My sa  len môžeme tomu prispôsobiť, prežiť, alebo neprispôsobiť, a teda „vyhynúť“. Hviezda, ktorá zanikla, istým spôsobom je, je vo vlneniach a len preto vidíme jej ďalší život. Aj naši predkovia sú, bytosti.

Odpovedá človek azda na otázku, ktorá bola, ale už nie je? Sú azda skúsenosti možné bez poznania minulosti? Kto  chce zahodiť svoje skúsenosti ako mŕtvu minulosť?

babaVhliadajúci povedá – minulosť je. A je ohraničená prítomnosťou. Prítomnosť je koža tela. Niekto vidí len kožu. Niekto vidí len povrch. Povrch zväčšujúcej sa bubliny času, bez jeho vnútra. Niekto vidí len prítomnosť. Otvor svoje zraky, otvor svoje čuvy. A uvidíš, že bez tela niet kože, bez minulosti niet prítomnosti. A ani poznania. Nehovorí to len teraz. Hovorí to z vekov. Toto je vedomstvo. K vedomstvu nie je cesty bez úcty. Lebo úcta je priame videnie. Preto si ctíme na vedomeckom chodníku aj minulosť, preto si, priateľu, s úctou vedomou, ctíme aj svojich predkov. Aj keď žijeme v bdelej prítomnosti. Aj keď – tvoríme lepšiu budúcnosť.

Vyskoč z tej svojej civilizačnej  namotávky.  Zabudni na chvíľu na peniaze, na dlhy, na strach, na štát, na politiku, zabudni na zamestnanie a nájdi svoje pôvodné povolanie. Tvoje pôvodné povolanie je Cesta duše. Je čas na očistu. Umy si ruky, tvár a srdce posvätnou, živou vodou a so zatajeným dychom zapáľ sviečku. Keď zapáliš lúč živého ohňa a tvoje zreničky príjmu živel stvorenia vesmíru – všehomíra, otvor čuvy. V pamäti Všehomiera je všetko napísané. Nenájdeš to v učebnici. Nájdeš to, priateľu, vo svojej jasnej duši.

K Dušičkám roku 16.

Snímka 1 zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Proxima_Centauri

Snímka 2 zdroj: Náboženství pravěkých Evropanů, Vladimír Podorský, str. 551, Ústav archeologie a muzeologie, Filozofická fakulta Masarykovy univerzity, Brno 2006

Podobné články

DUŠIČKY – súbor článkov DUŠIČKY 1.11.2016 MINULOSŤ JE, ALEBO NIE JE? Dušičková zvesť.   záznam z 28.10.14 - DUŠIČKY - ODPREVADENIE DUŠE - O posmrtnom živote Sloven...
Pôvodné duchovno je vesmírne, bez predkov niet de... Často sa človeka ľudia pýtajú: A to je z ktorého obdobia to pôvodné duchovno? Vtip je v tom, že pôvodné duchovno nie je z jedného obdobia, ale je z...
Naši predkovia nie sú mŕtvi Dušičkami si uctíme i... z knihy Ľudové kožušníctvo na Slovensku Žiarislav píše: Dnes v noci prišla k človekovi Babka. Už je to mnoho rokov, čo nežije v tomto svete. Len pr...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/minulost-nie-dusickova-zvest

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>