«

»

mar 18 2016

Print this Článok

Od Moreny k Turoňu, od Turoňa k obrode

21160031

Vynášanie Moreny – Rodný kruh – Devín 2014 – snímka: Vlado Slivka

Žiarislav píše:

V dnešnej dobe málokto môže precítiť, ako kedysi predkovia vnímali svet. Dnes je pre mnohých jedlo len potravinovým výrobkom z továrne, čo si ľudia kupujú pod číselným kódom so značkovým nápisom. Kedysi, pre prírodných ľudí, to boli telá živých, či nedávno živých bytostí, ich semená, sú to výrobky z ich výlučkov, aj dnes je tomu tak. Aj voda je výlučok Matky Zeme, nie je to len nejaká neživá hmota. Nie je to len bohapustý obchodný tovar. Všetko je živé. Má svoju dobu zrodu, života a smrti a potom to má svoju dobu premeny živy. Premena živy je čosi, čo rozumovo nevieme dosť dobre uchopiť. K týmto premenám patrí zrodenie, vrátane plodenia, tiež premena duchovnej akosti na ceste a potom, alebo nakoniec, alebo na začiatok – smrť. Smrť je niečo, čo nevieme pochopiť, lebo keď to úplne pochopíme, už tu nie sme. Vieme to chápať len v hlbinách duše.

Smrť je niečo, čo bývalo často spojené s koncom zimy. Hospodár – gazda, ktorý zabezpečuje mnoho bytostí, desiatky, i viac, taký skôr môže pochopiť blízkosť nástojčivého až tiesnivého pocitu, ktorý mali koncom zimy a v predjarí naši predkovia, úplne závislí od svojich zdrojov obživy, od obilnej jamy, od skladu či pivnice, v ktorej ustarostene vyhadzovali plesnivejúce zvyšky zeleniny a ovocia a do košíka s obavami kládli tu jednu, tu druhú plodinu s otázkou, či im to vydrží až do jari. Ten istým pocit mali pri prikurovaní dreva v čase víchrice, mrazov či predjarných dažďov, ktoré vedia byť krutejšie, ako tuhý mráz. Podobný pocit mohli mať i pri naberaní sena zo stenčujúcich sa zásob senníka, pod ktorým chudli zvieratá cicané práve narodenými mláďatkami. Keď zhynie matka, zhynú aj mláďatá, veď mlieko v obchode je moderná záležitosť, podobne, ako cumeľ, ktorým dnes zachraňujeme siroty. Keď necháš slabej koze viac, ako jedno mláďa a neprikŕmiš slabšie zo struku náhradnej matky, v hlade jej rozhryznú cecky a nakoniec by zhynuli spolu s matkou. Koniec zimy vie byť krutý. Aj najlepší hospodár, čo chová desiatky zvierat, koncom zimy sťahuje kožky, ktoré sa ešte môžu zísť niekomu, kto prežil.

A nielen zvieratá, ale aj ľudia to koncom zimy mali ťažšie. Starí a chorí chradli, mladí sa museli obracať, aby vydržali oni a rody. Všetci spolu udržiavali hospodárstvo, snažili sa prežiť a predsa si príroda vzala daň zo svojich darov.

A potom zavanul duch jari. Ale ešte tu nebola. Kožky zo zimných úhynov ešte nevyschli, bolo ich treba na vešiakoch vyrovnávať, aby nevyšli navnivoč. Psy sa bili medzi sebou. Pes zabil mačku, keď sa snažila dostať k mäsu. Mačky sliedili nad mláďatami bylinožravcov a púšťali im do sena svoje jedy, v obave pred hladnou smrťou. Ľudí boleli urobené chrbty, trápila ich kostný mráz a hĺbali osamote v snahe pochopiť svet a jeho prerod. Jar už začínala, ale smrť ešte nekončila.

A to už pučali kvety ženských stromov. Liesky, osiky, brezy a jelše vyrazili svoje jahňady a na nich sa pásli vyhladované včely. Tráva už pučala, ale nie a nie vyrásť, hladné zvieratá spásali jej kratučké kosatce menej, ako palec nad zemou. Ľudia varili mäso z úhynov a krvácali im ďasná. Zbierali pučiacu žihľavu a puky vybraných stromov.

A postili. Lebo aj museli. A potom chystali slávnosti. Slávnosti Svätenia jari. Smrtku vynášali so spevom. Podobne, ako predtým capka, ako baránka. Možno zabiť smrť? Voda to vie, voda to vedie.

Prečo ju predtým zapálili? Aby zhorela.

Nie, už žiadne horiace a topiace sa ženské postavy. Dosť bolo.

Lenže – smrtonosný kolotoč treba zastaviť. Udelíme jej výnimku?

turon

Turoň Na Medzi – 2015 – snímka: Ladomíra

Tancuj. Tancuj Turoň, tancuj duch plodonosný. Vyváľaj sa pri hnoji. Pri tom hnedom, požehnanom zlate. Pri tom bohatstve nového zrodu, pri prísľube našej úrody. Živica z vŕbových ratolestí znamená šťavu nového plodenia a zrodu. Krv v tanci turoňa znamená plodenie a zrenie zbožia. Spev znamená ducha. Obrad znamená obrat. Obriadenie hospodárstva, rodu, národa, Zeme. Tancovať a spievať. Tancovať až do vyvrcholenia. Tancovať až do ustania.

Áno. Jar prichádza. Prichádza Vesna. Prichádza naša obroda. Treba postiť a dávať obetiny. A potom treba prijímať. Obetiny potu práce, obetiny dávania. Prijímanie Slnka, Vody, prijímanie zo Zeme, ktorej sme dali obety. Kruh dávania a prijímania. Kruh života a smrti, kruh smrti a života.

Človek na ceste vedomej. Kráčajúci bez útoku. Hľadajúci východiska, zrejúci zore. Kráčaj, človek, lebo nik iný za teba tvoje kroky neurobí. Musíš prijať straty, musíš odprevadiť duše, dať milovaným posledný kus a pokropiť ich pramenitou vodou, z ktorej sa už v tomto živote nenapijú. Si to ty, čo stojíš pri ich zrode, si to ty, čo ich chrániš, si to ty, čo s pramenitými očami vidíš ich vyhasnuté oči. Nemôžeš sa zastaviť. Lebo sú tu ešte ďalší, ktorí si zaslúžia možnosť prežiť.

Táto civilizácia je chorá. Žerie a troví bez citu. Nevidí už oči. Jedmi zaplavuje vody a Matku Zem. Presúva svojhlavo zvieratá, rastliny a ľudí. Mocní a bezcitní priekupníci riadia tento svet cez počítačové dva znaky, ktorými vykrádajú Slnko a čiernu dieru bez toho, aby im vzdali úctu. Človek na vedomej ceste, nesmieš sa vzdať. Tancuj v obradnej práci. Napriek svojej únave, slabosti a nedokonalosti, musíš ísť v ústrety jari.

Chvála, chvála Všeduchovi, chvála i divom. Chvála za všetky dary. Nič nie je samozrejmé. Všetko je zázrak. Nie je ťažké byť vedomým. Stačí pestovať úctu a otvoriť svoje oči. A vytrvať. Zakrič, že je cesta. Zvestuj, že je možná cesta, cesta prijatia jari. Že je tu cesta obrody.

Podobné články

PLODY LETA A DOZRIEVANIE V PRIAZNI MATKY ZEME Som prevtelený duch divocha, ktorého si prenasledoval. Je leto. Čas dozrievania plodov, hojnosti, čas, keď netreba kúriť. V tomto období je niekedy v...
Cesta k potravinovej sebestačnosti. Raj pod včelí... Každá hriada, sláva, úrodu nám dáva. Z VRCHÁRSKEHO ZÁPISNÍKA: A už tu je ovocie práce urobenej v pote tváre. Zem rodí. Pod včelínom človek vyko...
Už ten Turoň tancuje Z koncertu Žiarislav a Bytosti v Pezinku 12.3.2016 - na festivale Orbis harmoniae. Tancujúci Turoni: Vlkan a Vidimír Kamera: Jaro Pavliga

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/moreny-turonu-turona-obrode

2 comments

  1. Martin

    Omluvam sa za pismo bez hackov ale nemam pocitac tak pisem z mobila, si obcas precitam nejake clanky.

    Ve vsi ucte ku pisatelovi ale takyto clanok musel napsat strasne lenivy clovek.

    Som sial mrkvu, styri zahony a pat ludi ji malo na cely rok a este dve vreca zbyly. To same tiekvice, poslednu sme snedli minuly tyzden a z pareniska uz zbieram prvne redkvicky. Z dvoch zahonov cvikly sa urodi tolko, ze ju jime tri roky, tolko v vydrzi byt uskladnena v pilinach v pivnici. a to same zo zemiakmi, z 500m2 je dost pre dve cele rodiny. a z kravy je nekonecne mleka furt. ani tele nepotrebuje. doji uz sedem let po prvom teleti! Preco bych ju mal davat rodin dalsie? Kazdy den ma 6 litrov mleka. Nasa rodina vypije 2 litry a zvysok sa robi syr, tvaroh aj prepustene maslo.

    Kebych sa ridil Vasimi nazormy z tohto clanku, tak bych tu kravu daval kazdy rok nove tele a pak byc ho zabil a ta krava by bola nestastna, smutna a prestala by mi davat mleko a zase bych musel dalsi tele abych ju fiziologicky donutil dojit. a zase dokola a este bych nemal mleko 2 mesice ked by bola zasusena. Ja som si to zistoval velmi dukladne ako to robili nasi predkovia, kravu dojili tak dluho ako to slo, su aj zaznamy o 14let dojeniu len s jednym teletom, ktere musi zustat u mami. Nesmite ho predat, zabit, nic. a oni su potom stastne a krava furt doji. To co tu vypravite o neustalom rodeniu a zabijaniu to su uz moderne praktiky ktore zacali okolo roku 1800 pri zavdaniu priemyselne revolucie. Do zavadaniu strojov si riadny gazda velmi peclivo porozmyslal azda bude davat zapustat alebo nie. Krava sa davala pripustat ked sa dvaja zobrali. a modlili sa aby sa narodil vol (bycek zo ktoreho urobili vola). Ked deti povyrastli tak sa davala druha krava zapustit a zasa sa modlili za vola. Do priemyselne revolucie sa kone pouzivali velmi velmi zridkakdy, iba na prevoz ludi, ale na polia prevoz tovar boly voli. aj divoky zapad bol plny volov aj ked nam v televizi ukazujov samy kone, ale chodte do knihovny a pozriete si fotky. Ludia neprevazali tovar s konmi pretoze kon sa hladko splasi a je schopen vsetko rozbit. a stejne tak na poli je praca s volom lebo parom volov velmi kludna a hladka. ten kdo ma bohate zkusenosti aj s konmi aj s volmi tak mi zaisto da zapravdu, ze byt na poli cely den s konom je pre clloveka fyzycky velmi narocne zatalco s dobro vychovanom volom sa nenadrete. treba to zazit aby ste pochopili preco tomu tak je.

    Ja chapem ze to co pisete v tomto clanku sa moze prihodit za valky ked pridu vojaci a zhabaju zvierata a zasoby, alebo ked je nejaka epidemia, no alebo tak moze zit chamtivy clovek co chce viac a viac a nema na to sily a ludich. alebo strasne linej clovek. Kazdy skutocny gazda ma uz teraz minimalne 10cm vyklicenu skoru zeleninu!! a to aj v horskych obliastach. Ja som zo severu okres Martin a uz je aj cuketa vyklicena.

    a posledna vec, kazdy skutocny gazda sadi vela stromov, vela znamena ze jich je tolik, ze aj keby bol spatny rok tak vzdy bude mat dostatok vsetkych zasob. z jednej slivky urobim povidla na dva roky vopred, ked sa mi zkazi ine jedlo tak tu povidlovu zasobu snime za jedu zimu s chlebom. ale slivek mame desat, to znamena ze kazdy rok aj pri sarke mame dost.

    Uz teraz ma gazdy riadny gazda pripravenu podu, zahradu, ostriehane stromy, zasieto, obilie, petrzel, mrkvu, cukety, salat, jahody, brokolicu, karfiol, kaleraby, paradajky, papriku.

    1. Rodna Cesta

      Dobrý deň.
      Čítať články v mobile má svoje riziká. Napríklad pri zbežne čítaní „na preskačku“ môže čitateľovi ujsť, o čo v článku vlastne v skutočnosti ide.
      Článok Od Moreny k Turoňu popisuje pôvod a korene obradov, chápanie jari a života smrti, ktoré vychádza z obdobia, keď predkovia žili v polozemniciach alebo kolových nadzemných rodových domoch. A teda zbytočne v ňom hľadať návod na pestovanie dnes a porovnávať vaše na jar klíčiace paradajky vo vašom fóliovníku s kultúrou predkov, ktorá tu bola dajme tomu pred tisíc rokmi. Odporúčam sa pozrieť na úložné hospodárske priestory v niektorom zo slováckych skanzenov na Morave. Žiadne oranie na 500 metrov štvorcových modernými prostriedkami, žiadne kosenie kosačkou a ani nie fabrickou kosou ale čímsi, čo sa ponáša na dnešný kosák. Žiadne stroje a žiadna ropa. Ani odčervovacie prostriedky od zverolekára. Strechy hospodárskych prístreškov sú zo slamy. Na uskladnenie zbožia slúžia obilné jamy. A teda pochopiteľne – ak hovoríme o prvom tisícročí – žiadny foliovník – v Martinských horách určite zabudnite na paradajky. Pasenie na voľno, žiadne fabrické ploty a ani zvláštny prístrešok či nepriechodná ohrada pre rujného býka, capa či barana, samci so samicami spravidla na voľnom priestranstve, snáď len na noc v ohradách postavených bez klinca. Hovoríme teda o období od raného stredoveku až do neolitu, keď sa tvarovala naša duchovná kultúra. Ak oriete turmi tých 500 m pokolumbovského zemiačišťa, tak nezabudnite, že kravky majú v kohútiku najviac tak okolo 130 cm, a ťahajú drevenú radlicu so skromným kovaním, to by ste sa naorali. Kozy a ovce vysoké tak do 40 cm, toľko hovoria archeologické nálezy. Čo sa týka súvislosti kritizovaného článku s dneškom, tak zimný úhyn mláďat je jav dajme tomu v 50 a viac-hlavom stáde kôz alebo oviec úplne zákonitým prírodným javom. Aj my máme kozy, ktoré doja bez nabratia. Sivku dojím tak 12 rokov a niekoľko posledných rokov nemala mláďa, to je možné, isteže. Strieborná nám zas dáva panenské mlieko – nebola nikdy nabratá. Avšak keďže šľachtíme slovenskú karpatskú kozu prírodného vzhľadu a odolnosti, tak bez rodenia mláďat to asi nejde. Dnes je na mrte gazdov, ktorí vedia vyrobiť nadbytky pre iných. Na uloženie nadbytkov máme dve pivnice, pomerne veľké stajne a stodolu s plechovou strechou a podobne, teda vymoženosti, o ktorých predkovia kedysi v dobe, keď najčastejším poľnohospodárskym nástrojom bola hrivnovitá motyka alebo sekera-klčovačka, ani nesnívali. Dosýtite sa koncom zimy chlebom z obchodu, lebo aj keby ste mali na políčku nejaké obilie, iste si neupečiete chlieb z múky nahrubo zomletej na kamennom mažiari. Aj my zásobujeme iné rodiny potravinovými nadbytkami a koncom zimy netrpíme hladom, teda pokiaľ naschvál nepostíme. A to okrem gazdovania človek robí kopu iných prác, napríklad také spisovateľstvo, čo je spravidla nezisková záležitosť, možná vďaka vylepšeným spôsobom hospodárstva.
      Inak váš ohlas je ako príspevok zaujímavý, škoda len že sa netýka podstaty článku – vysvetlenia duchovných súvislostí z obdobia oveľa staršieho, než aké vy popisujete.
      S pozdravom Žiarislav

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>