«

»

nov 02 2015

Print this Článok

Naši predkovia nie sú mŕtvi Dušičkami si uctíme ich živu, ktorá je aj v nás

z knihy Ľudové kožušníctvo na Slovensku

Žiarislav píše:

Dnes v noci prišla k človekovi Babka. Už je to mnoho rokov, čo nežije v tomto svete. Len prišla, mlčky niečo povedala a potom odišla. Odkaz dala pisateľovi. A pisateľ dáva ďalší odkaz čitateľovi.

Robíte chybu, keď sa na svojich predkov pozeráte ako na mŕtvoly. Nie sú mŕtvi. Živa má svoje chody. Prejavený život sa napája na neprejavený život, aby sa cez bránu neprejavenosti znova prejavoval.

Predkovia nie sú mŕtvi. Keď sme boli malí, chodili sme do farského dvora. Preškrabali sme sa cez stenu a skočili sme do nádvoria. Bol tam strašidelný čierny koč so strašidelnou čiernou čipkovanou výzdobou. Okolo neho bola burina väčšia ako my. Hrali sme tam skrývačku. Vtedy bolo veľmi veľa detí a menej starých ľudí. Občas niekto zomrel. Vtedy ten koč asi vybrali a odviezli ho na ňom. Nikdy sme to nevideli. Nechceli by sme aby nás viezli na takom koči.

Predkovia nie sú mŕtvi. Človeku sa nikdy nesnívajú nehybní, v jame, nahnití ani skamenení. Vždy sa snívajú živí. A ´varujú pred zlým, alebo dávajú dobré rady. V našom rodnom duchovne je zvyk – Na Dušičky sa s predkami stretávať. Hodovať s nimi – hodovať ako hodinu hodnú s nimi tráviť. Dať im obetiny, chváliť spolu dary, jesť, piť a tancovať a spievať piesne, aj také, ktoré oni poznajú. V jazyku, ktorý oni poznajú.

Predvčerom bol u mňa hosť – že zakladá s cudzincami nejakú spoločnosť, všetko v cudzích slovách a výrazoch, aby mohli celozemsky spolu prijímať  myšlienky a „prostriedky“. teda – peniaze. Človek ho skarhal – že prečo na dušičky jazdí do cudziny zachraňovať Zem, keď zem je závislá na tom, ako sa spájame s ňou, so našimi živlami, s našimi divmi, cez prírodné duchovno predkov. Jeho starý rodičia by mu asi nerozumeli. Človek odmietol sektory a granty a vypovedal takú myšlienku zo svojho stredu. My nie sme kolónia, my sme všehomír. Naši predkovia nám k tomu dávajú silu. S úctou k iným, s vierou k rodnému, sme deti Matky Zeme, sme synovia a dcéry Všehomíra. A tento svet je nielen náš. V súlade s povesťou o troch grošoch môžeme povedať, že sme v našom svete, vo svete našich predkov a vo svete našich potomkov. Medzi našimi predkami a potomkami, či nasledovníkmi, je len jedna tenká hranica. Sme to my.

 

Podobné články:

  1. – 25. 10.15 – DUŠIČKOVÉ STRETNUTIE – na Medzi nad Kokavou n. Rim. viacejTU

8.10.15 Dušičkový Tanec duchov – tradičný aj novodrevo

články k Dušičkám

Podobné články

NA SVIATOK DUŠIČIEK V NAŠICH ŠKOLÁCH Aj keď v čase socializmu sa ustálil názov tohto sviatku v podobe "Pamiatka zosnulých", budeme používať pôvodný názov "Dušičky", ktorý prežíva aj v ľud...
Okruh SLOVO – 2. časť náčrtu vedomeckého vzd... Slovo je podstatný prostriedok dorozumievania a vzdelávania. Preto sa snažíme pracovať so slovom aj hĺbkovo. Napríklad - s pomocou poznania a spozn...
V ZNAMENÍ SILY SLNKA (Slnovrat roku 17) Snímky: Ladomíra Vyše 300 Slovenov sa podieľalo na hlavných obradoch Letného Slnovratu Rodného kruhu a hostí. Na náhornej plošine medzi Veporskými v...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/nasi-predkovia-nie-su-mrtvi-dusickami-si-uctime-ich-zivu-ktora-je-aj-v-nas

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>