NÁVRAT Návratu Slovenov – recenzia knihy Návrat Slovenov v duchu a slove

Bohdan Dobroslav Ulašin píše:

Avšak to, čo stačilo prvým čitateľom v rokoch deväťdesiatych, by bolo už v súčasnosti nedostačujúce. Za dve desaťročia vyšlo viacero populárno-náučných kníh o spôsobe života a myšlienkovom svete dávnych Slovanov ako aj etnografické a antropologické diela mapujúce a analyzujúce ľudovú kultúru Slovákov a Slovanov v posledných storočiach. Takisto vznikli na základe nových projektov mnohé vedecké štúdie a monografie, ktoré sú v súčasnosti široko dostupné vďaka digitalizácii a internetu. Bolo teda pochopiteľné, že druhé vydanie prejde viacerými zmenami, ktoré budú v prospech informačnej a obsahovej hodnoty knihy.

Druhé vydanie Návratu Slovenov možno právom zaradiť medzi významné populárno-náučné diela, ktoré budú vítaným sprievodcom pre tých, čo hľadajú informácie o kultúre svojich predkov ako aj jej prejavoch v súčasnosti. Populárny rozmer knihy napĺňa vynikajúca obrazová dokumentácia a grafické spracovanie. Prvé vydanie pri nej vyzerá priam samizdatovo. To, aký dôležitý bol pre autora náučno-vedecký rozmer, dokumentuje spracovanie, ktoré omnoho striktnejšie dbá na dokumentáciu prameňov, citovanie a odkazovanie v texte. Takisto z prehľadu použitej literatúry vidno, že autor sa snažil dokladať svoje tvrdenia výberom relevantných zdrojov. Takže kniha poslúži záujemcom aj ako usmernenie pri výbere ďalšej odporúčanej literatúry.

Obsahovým cieľom Návratu Slovenov je v prvom rade snaha určiť a identifikovať prvky a schémy pôvodnej slovenskej kultúry v čase pred pokresťančením a poukázať na to, koľko zo súčasných kultúrnych prejavov (najmä v ľudovej kultúre, ale nielen) pochádza z tohto obdobia. Autor veľmi často argumentuje jazykom, uvádza mnohé slová, ktoré pochádzajú z obdobia praslovanskej jednoty, teda dávno pred cyrilo-metodskou misiou. Treba povedať, že etymologické vysvetlenia sú azda najlepšie spracovanou oblasťou knihy. Autor si veľmi dobre uvedomuje, že na Slovensku je jazyk jeden z najvýznamnejších zdrojov národnej identifikácie a že hoci už iba málo ľudí nosí kroje, vzýva Perúna alebo hádže na jar horiacu Morenu do vody, všetci používame slovenský jazyk a teda aj mnohé slová, ktoré si dodnes nesú význam, ktorý získali v dávnych časoch.

Už v prvom vydaní autor vytvoril novú definíciu termínu pôvodná kultúra. Keďže je to kľúčový pojem, treba povedať, že určenie pôvodnosti je vždy problematické. Pre niekoho je to prototyp valašskej pastierskej kultúry, ako si ho idealizoval napr. Sládkovič v Detvanovi či naša generácia v animovanom seriáli Maťko a Kubko. Iní zase kladú časovú hranicu do doby trvania vidieckej agrárnej kultúry pred nástupom industrializácie (pre veľkú oblasť Slovenska bol predelom koniec druhej svetovej vojny a následná kolektivizácia). Pre Mira Žiarislava Švického je takouto hranicou v prvom rade príchod Solúnčanov a kresťanské prvky v našej kultúre berie ako nepôvodné. Aj keď sa to mnohým nepáči, v spoločenských a humanitných vedách je mnoho termínov sporných a autor má právo stanoviť si vlastnú definíciu. Pochopiteľne, ak ju dokáže argumentačne obhájiť. A to sa, podľa môjho názoru, autorovi  podarilo.

Kniha má však ešte aj tretí rozmer – motivačný a hodnotový. Autor popri opise a rozbore jednotlivých tém (pôvodné božstvá, štyri živly, a pod.) vždy vyzdvihne hodnotu, ktorú má pre nás naša pôvodná kultúra sama osebe. Vedome upriamuje pozornosť na kladné hodnoty, ktoré v nej nachádzame (pomoc starým, chorým, chudobným, úcta k prírode a prírodným živlom a pod.). Okrem vedca a šíriteľa si tak priberá i úlohu vedomca-šamana, ktorý udržiava povedomie o nevyčísliteľnej hodnote vlastnej kultúry pre spoločenstvo, s čím sa stotožňujú aj postoje modernej antropológie.

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/navrat-recenzia-knihy-navrat-slovenov-v-duchu-a-slove

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.