Skúšali ste niekedy stať v tuhnúcom betóne?

V hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je inak oficiálnym štátom, riešia múdre hlavy opakovane otázky, prečo nemá byť strom zaliaty do betónu, alebo asfaltu. Pritom riešenie nie je až tak zložité. Ak príslušný úradník, alebo betónmajster, nevie nájsť správne riešenie, stačí ho na pár hodín prichytiť do betónovej pasce. Len čo začne betón „vädnúť“, dotyčný náhle s istotou zistí, že v betóne žiť je ťažké. Následne prisľúbi nápravu v otázke zelene hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorá má v znaku strom života a rádovo sa znásobí zeleň okolo kmeňov stromov, samozrejme, ak sa architektovi tejto práce podarí z betónu vyviaznuť. Ak nie, vysoké školy s chrlením titulov nemajú žiadne ťažkosti, kopa ďalších architektov čaká na svoju rastlinnú príležitosť.

strom2

zdroj: http://www.aktuality.sk/clanok/329309/korene-stromov-zabetonovali-teraz-musia-sekat/

Majstrov na stavbách síce až tak veľa nie je, ako inžinierov, ale nejaký ďalší sa už len nájde, čo sa ešte nestihol zaučiť do zalievania koreňov živých stromov tuhnúcou hmotou. Pokúšame sa uveriť tomu, že tie stromy zaliali len z nevedomosti. Predsa by to nespravili naschvál – akože – nedali nám povolenie na výrub, tak ho naničhodníka zabetónujeme a počkáme, kým vyschne. To by sme zodpovedných museli vzdelávať v tuhnúcom betóne o smäde. Naschvál by to určite nespravili. Taký zlomyseľný by predsa neboli.

V jednom meste, ktoré inak vyzerá asi ako Trnava, v 90. rokoch vyrúbali stromy, pri námestí krásne čerešne, pri stanici stromové tisy a tak. Mesto zaviedlo mobilnú zeleň, takmer súčasne s mobilnými telefónmi. Mobilná zeleň znamená strom v kvetináči. Mestský architekt sa vraj vyjadril, že toto mesto  bolo vždy kamenná. Pravdepodobne so svojimi znalosťami nepostihol historický odkaz výroku o kamennej Trnave. V skutočnosti to neznamenalo, že už v praveku bola osídlenie len v kamenných výmoľoch. Dokonca ani keď v Bučanoch boli buky, v Cerovej cery, vo Vŕbovom vŕby, v Trnave bolo okrem zbytkov tŕnia mnoho stromov a to nehovoríme o Hercínskom lese, ani o stredovekých bokovo-dubových lesoch v okolí mesta. Kamennosť mesta mala naznačovať, že domy neboli z dreva a ani z hliny, ale z kameňa. A nie že by tam neboli žiadne stromy okrem tých kvetináčov. Autor mobilnej zelene by akiste zmenil názor, keby mu mesto ponúklo namiesto jeho architektonického príbytku mobilnú maringotku. Pri vysťahovaní by mal z jej mobilného okna pekný výhľad na mobilnú zeleň.

Našťastie, niektorí, tvrdia, že žiaľ, otázky životného prostredia musíme riešiť slušne. A teda zalievanie stromov do asfaltu  a výrub parkov je postup „slušný“. Dotyčným firmám treba len trpezlivo vysvetľovať, že stromy zaliate v betóne nielenže nerastú, ale hynú. A s nimi klesá aj naša nádej, že hluk, prašnosť a mestský smog budú zmierňovať naši zelení priatelia. Možno by stálo za to nájsť slušný, ale jasný spôsob, aby sa v budúcnosti takéto hlúpe, škodlivé a zlé činy už neopakovali.

 

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/skusali-ste-niekedy-stat-tuhnucom-betone

1 komentár

  1. Asi sa v škole učia len nepodctatne veci.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.