«

»

jan 20 2017

Print this Článok

SLOVENSKÝ PREZIDENT POZVAL AMERICKÉ VELENIE. TRUMPOVE –

– tak to dnes vyzerá. Prinesie zmúdrenie čaro nechceného?

Áno, pán prezident Kiska pozval amerických vojenských odborníkov k vojenskému vedeniu Slovenskej republiky skôr, než bol za prezidenta zvolený pán Trump. Pravdepodobne sa mu to ani nesnívalo, že sa tak stane. Tomu prvému. Ten druhý tak asi sníval v čase veľkolepého tlačenia základne a logistického centra NATO na Slovensko. A – to predsa nie je žiadne tajomstvo – vieme, že NATO vedú Američania. Presnejšie – velenie USA.  A tak – od dnešného dňa, keď je uvedený do úradu prezident Trump, vojenské vedenie Slovenskej republiky je pod jeho logistickým vplyvom. Presne tak. Slovenská republika je odteraz vojensky pod vplyvom Trumpa.

Tešia sa z toho najviac aj tí, čo dúfajú, že nepriateľ ich nepriateľa bude im azda priateľom… Čo ale nie je isté. Mocenská zmena cudzej veľmoci, sama o sebe, nemôže spustiť obrodu v našej krajine. Môže jej len – nebrániť.

Niektorí čitatelia sa iste pýtajú, aký je dôvod na to, aby Žiarislav písal o politike. Nijaký. Ale aby písal o spoločenskom dianí, ktoré je dôležité pre rozvoj pôvodnej kultúry, na to predsa dôvod je. Podstatný.

Mimochodom – prezident Trump s pôvodnou slovenskou kultúrou, zdá sa, že nijakovsky nesúvisí. Podnikateľ s hotelmi…  Asi o nej takmer nič nevie.  Veď aj – načo by mu to bolo?  Slovenský prezident však s pôvodnou slovenskou kultúrou – zdá sa – že súvisí . Ale – tiež podnikateľ – s náboženským slovníkom „dobrý anjel“ – no mal on čas na nejakú pôvodnú slovenskú kultúru? Hm. Možnože áno, možno že nie…

Prezident koho – čoho?

Nie je to tak dávno – zo dva rôčky – čo človek upozorňoval na nebezpečenstvo úplného podriadenia  sa Slovenska Západu, teda – aj v prípade EÚ a bezpečnostných zväzkov. V prípade rastúceho vplyvu určitého, v budúcnosti možno aj dominantného živlu v Západnej Európe, ktorej sme podriadení. Upozorňoval – že niekedy sa jednoducho povaha vetra zmení. Hlavné mesto ostane, moc sa zmení.  Ale vazal ostane vazalom. Vtedy priatelia, presadzujúci v  v tejto veci vyhranene prozápadný prístup, na človeka útočili. Dnes azda pochopia. Azda aspoň niektorí. Človek má v srdci slnko, ale v hlave hladinu.

Predovšetkým, so všetkou úctou, prezident by mal byť čosi, ako starešina národa. Teda – pokiaľ je to naozaj  jeho predstaviteľ.  Pokiaľ je to len predstaviteľ podniku, tak potom tak. Podnik, to je jedna páka. To je iné.  Predstaviteľ národa by však nemal stavať na vonkajších hodnotách a väzbách. Mal by sa opierať o zladenie hodnôt národných a všebytostných. Nie o strany, nie o štáty, nie len o cudzie ideológie. To sú len spolky moci krátkodobej – nie tak podstatné. Tak, ako včelia kráľovná stojí a padá so svojou rodinou – a je ňou kŕmená a ovplyvňovaná  taký má byť aj dobrý predstaviteľ – starešina – prezident národného – teda občianskeho štátu. Súvis medzi národným a občianskym človek teraz len naznačí. Keďže bez národa  by nebolo štátu (slovenského),  je aj tento – občiansky štát – súčasne národným  – a to v dobrom slova zmysle – bez vyčleňovania občanov prisťahovaných. Prisťahovali sa podobne, ako iné včely do úľa – ak v mieri a úctivo  vojde včela iného rodu – môže byť prijatá. Stáva sa rodinou. Prijíma domácu kultúru – a teda je naša. Nedáme si ju. Bodka.

Prezident vyznamenáva jednu páku?

Prezident by nemal byť zo zásady na jednej strane. Mal by vyvažovať, spájať, chrániť a predstavovať.  A hlavne – uvažovať. Nemal by napríklad vyznamenať len predstaviteľov jednej páky. Aj keby tej svojej. Chyba. Oceniť hudobníka, ktorý lustruje a zhadzuje jeho páke nenaklonených hudobníkov… Chyba. Šéfredaktora, ktorý ho – ako kandidáta na prezidenta – pretláčal vo voľbách… Chyba.  Skrátka – nemal by vyznamenať len svoju páku. Len tú svoju. Chyba. Chyba. Chyba.

Pisateľ nezdieľa tie spolitizované hodnotenia – akože – ten a ten umelec (dosaď si, čo chceš),  mi je politicky nesympatický a preto je to umelec (dosaď si, čo chceš) véééľmi mizerný… Také hodnotenia sú vždy umelé, osobné, povrchné. Kocáb nie je žiadny umelecký diletant. Aby bolo jasné. Vždy to bol hudobník šikovný a pôsobivý.  Ale vyznamenať ho za to, že odprevadil sovietske vojská a súčasne tu vyznamenať tých, ktorí privádzajú vojská, či velenia americké, či severoatlantické, čo sa v podstate kryje, tak to je čisto stranícka politika. Chyba. Skôr, či neskôr, tu niekto vyznamená tých, ktorí odprevadia vojakov amerických a takto sa to na našom malom Slovensku (nie telesne, ale duchovne malom)  točí bez toho, aby sme si ctili vlastné srdce.  Kto si ctí len svojho osobného  priateľa, či nepriateľa svojho nepriateľa, nie je hoden svojho ducha. Vlastne  –  ani ho nemá. Treba si ctiť aj svojho nepriateľa. To, čo dobré  svetom nesie (každý niečo z kruhu živlov). A – k priateľom sa tiež správať múdro. Možno si ich uctiť aj inak, ako štátnym vyznamenaním. Štátne vyznamenanie – a v prípade radu Ľudovíta Štúra to je aj vyznamenanie národné – to by sa nemalo stať len nejakým ideologickým  nástrojom nejakej nadnárodnej páky. Štúr nielenže bol považovaný, ale aj skutočne bol a je nositeľom a zvestovateľom  určitého  národného ducha, národno-občianskeho slovenského obrodenia. Či už sa to niekomu páči, alebo nie. So všetkými dobovými a osobnostnými obmedzeniami – je to tak. Ak sa niekto nestotožňuje s takýmto duchovným odkazom, v poriadku, ale  nech sa potom toho mena vôbec nedotýka. Nech ho nezneuctí. Nech si vymyslí nejaký iný rád, hoci aj podľa vymyslenej  postavy, rád nejakej postavičky z disnylendu,  alebo niečo iné, od skutočného – dejinného ducha odosobnené.

Ľudovít VELISLAV Štúr

Vtipné to nie je

Nie je to po prvý krát, keď predstaviteľ štátu koná bez hlbšieho uvažovania o potrebách slovenského národa, o tom, čo vlastne sú – tie naše národné hodnoty . Alebo – žeby aj vaše hodnoty? Povedzte, pán prezident, prečo a komu vy vlastne ako predstaviteľ národa odovzdávate rad Ľudovíta (Velislava) Štúra? Čo sú podľa vás tie – štúrovské hodnoty? Viete vy vôbec, prečo zakladateľ spisovnej slovenčiny, v ktorej prednášate prejavy, prijal duchovno-slovanské meno Velislav? Človek, ktorý sa vzdal v prospech národa politickej kariéry, vzdal sa spoločenského a univerzitného postavenia a asi aj vyznamenaní a v boji za obrodu a svojprávnosť národa nasadil život a osobnú slobodu?  Rad Ľudovíta Velislava Štúra ste dali svojmu ideologickému kamarátovi –  hudobníkovi a publicistovi, ktorý sa vysmieva slovenským, či slovanským slovám a menám?  Ak to mal byť vtip, tak úprimný smiech počuť nebolo. Akosi. Prepáčte. To nie v zlom. To priateľsky.

Dnes budú uvádzať do úradu prezidenta vášho vzorového štátu. Amerického.  Je zjavné, že sa z toho netešíte. Keď vám pisateľ pri vašej kandidatúre na úrad prezidenta Slovenskej republiky za redakciu Rodná cesta a za obec pôvodnej kultúry Rodný kruh posielal tak, ako aj všetkým ostatným kandidátom, 7 krátkych, úctivo položených otázok o vzťahu k pôvodnej slovenskej kultúre, od duchovnej až po pôdohospodársku… ani ste sa neunúvali s odpoveďou. Ani len taká strohá a zdvorilá odpoveď – prepáčte, žiaľ, teraz nemám (na vás) čas… Nič, vôbec nič. Zachovali ste sa podobne, ako aj ten váš vyznamenaný šéfredaktor, čo neodpovedá nikomu, okrem „svojich“ (keď ktosi bude chcieť zase zrušiť mediálnou kampaňou nejakú rodovú školu, môže sa naň obrátiť). A preto, popravde, nie sme vami nijako sklamaní. Po vašom opovrhnutí sme od vás vo vzťahu k pôvodnej kultúre nič dobrého neočakávali.

Svojprávny, zvrchovaný a sebavedomý národ, národ pestujúci si svoju kultúru, by sa nemal dať vykývať zmenami, ktoré sa stali – napríklad na Západe. Aj keď tieto zmeny budú postupovať. Takýto národ a ani jeho predstaviteľ by sa isto neupäl na akési hmlisté, teoretické, sebapotvrdzujúce hodnoty, ktoré sa s pádom spravodajského monopolu začnú rúcať, ako to práve vidíme.  Že je tu úpadok slušnosti a čestnosti, to nie je len otázka úpadku nejakej jednej strany.

So všetkou úctou, pán prezident, na svoj úrad ste ešte nevyzreli. Prijmite teda úprimné prianie, aby ste aspoň dodatočne pochopili, na čelo akého štátu, národa a kultúry ste sa dali zvoliť.

S priateľským pozdravom, Žiarislav.

20. 1. r. 17

 

Bohdan Dobroslav Ulašin píše o Ľudovítovi Velislavovi Štúrovi – „Nehaňte Velislava“ – sken z časopisu Diva č. z r. 2003

Ľudovít Velislav Štúr o pôvodnom slovanskom duchovneUkážka z knihy Návrat Slovenov v duchu a slove.

Podobné články

Sklad načo? Sklad NATO a 20 pracovných miest Slavo Horník píše, glosa Slovensko zúpälo, keď  prezident SR Kiska „zaviazal Slovensko  zriadiť na svojom území základňu NATO“. Stalo sa tak vo Wal...
Ak si sem pustíme Američanov, budeme vo vojne. Buďme strom, ktorý rastie nad svojimi koreňmi. Žiarislav, môžeš sa vyjadriť k celospoločenským otázkam? ŽS: Áno. Pokiaľ nebudú obsahovať mená ľudí. RC...
Od slovenstva bez republiky po Slovenskú republiku... K 20. VÝROČIU VZNIKU „SLOVENSKEJ REPUBLIKY“   Pred dvadsiatimi rokmi bola vyhlásená nezávislosť Slovenskej republiky. Slovenský národ sa tak ...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/slovensky-prezident-pozval-americke-velenie-trumpove

3 comments

  1. Ľubomír

    Múdro Žiarislav píšeš, vidno že Tvoje ruky prácu robia užitočnú a srdce Tvoje hrudu rodnú miluje. Prajem Ti bohatý rok na šťastie Tvoje.

  2. Peter

    Žiarislav od Kisku nič nečakal, tak nie je sklamaný. Ja na druhej strane som od Žiarislava ako človeka, ktorý sa tak dlho venuje koreňosloviu a tvrdí o sebe, že je na vedomeckej ceste, čakal, že nebude používať slovo odvodené od slnka v hanlivom význame. A som sklamaný a rozladený.

    1. Rodna Cesta

      Oceňuje človek túto pripomienku, keďže sám už pri písaní o tomto uvažoval, nakoniec predsa len v článku boli spomenutí priatelia „slniečkári“ a to v uvozovkách. Keďže toto označenie nepovažuje za správne, podobne ako napríklad označenie „pohania“, ktoré takisto zriedkavo použije, ale tiež v uvozovkách a to z dôvodu dorozumievacieho – aby bolo jasné o čo ide. Človek v článku zmenil niekoľko viet, aj keď tento ohlas nečítal, napriek tomu ho uverejňujeme, i keď neaktuálne – a to z dôvodu porozumenia.Žiarislav

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>