«

»

okt 17 2017

Print this Článok

Tekvicovo-zemiakový guláš s hubami. Varíme so Žiarislavom (v lese i v meste)

Hlavne sa toho nebáť.  Veď sme pri ohni. Takže – ideme na vec.

Variť môžeme z viacerých dôvodov. Tak napríklad – aby sme sa najedli. Alebo – aby sme nemuseli jesť surové. Prípadne – aby sme pribrali, alebo – aby sme schudli – keď nechceme jesť nezdravé jedlo z rýchlovýkrmne. Niekto varí aj pre radosť. Alebo – že ľúbi papať. Iný – z lásky k sebe, alebo – k iným. Niekto varí preto, aby nezomrel od hladu, prípadne – aby vládal robiť. Iný varí, aby pri tom dobre vyzeral. Alebo – aby sa mu lepšie žilo. Môžete si vybrať. Človek tak odhaduje, že ak čítate tento článok – asi už máte nejaký svoj dôvod. Áno, sú ľudia, ktorí z rôznych dôvodov jedia len surovú stranu. Niektorí to volajú, akože to znie, ako to grécke písmeno – ρ strava. No, akiste ste uhádli, že niekto môže variť aj preto, lebo má jednoducho – rád vtipnú kašu.

Podpňovky

1. Tekvicovo-zemiakový guláš s hubami a bylinkami:

Potrebujeme – tekvicu pečiarku (môže byť aj hokajdo), zemiaky. K tomu, ak máme, tak aj cibuľku, cesnačik, huby, koreniny. Viete, prečo si dnes človek zvolil práve toto? Suroviny boli po ruke. V tomto prípade – všetko sa urodilo okolo domu. S výnimkou soli.

Ráno, keď človek ide na záchod, aj keď je to smerom na východ, všíma si, či krajom lesa nevidí niečo zaujímavého. Tentoraz to boli huby, čo človeka potešili. I – po poludní tam zašiel s nožom a košíkom. Košík bol hneď plný, tak poď ho k pahrebe.

Ráno si všimneme, či za domom nerastú huby. Ak áno, v rokline si nazbierame za košík. Keď bývate v meste, musíte na to myslieť skôr. Ak huby nie sú, nevzdávame sa a varíme z toho, čo máme.

Aha, ako je dnes teplo! Kto by varil v dome, keď môže vonku? Nuž – čože. Kotlík na trojnožke je dobrá vec, ale piecka je lepšia. Lepšie drží teplo a netreba tak kúriť. A čo je hlavné – dá sa variť na jemnom ohni. Najčastejšia chyba začiatočníkov je prepaľovanie kotlíkov, hrncov a panvíc. Poslúžilo pár starých tehál a malá, liatinová platňa s otvorom v strede, ktorú kedysi bol vykopal malý vrchár v archeologickom zápale po starom osídlení pri drevárni. Mnohí z vás varia v meste. To poznáme. Ale pozor – nie na prudkom ohni! Maličký plameň – chutnučké jedlo, nikam sa neponáhľame, pohodička. Ostane v ňom viac živín a bude voňavejšie. Takže – varenie skrytým varom. Netreba ani miešať.

Z hriadky vyberieme zemiaky. Ak máme dosť inej práce , alebo aj z iného dôvodu – nemusíme ich šúpať, ak sú pekné, ale umyjeme ich drôtenkou. Či ich už kúpete, ale kúpite a ošúpete, nevadí. Varenia sa predsa nevzdáme. Bude nám to na úžitok.

Cibuľku narežeme – v ruke, na nejakej doske, nevadí, ani keď na stole. Je babie leto, človeku sa nechce variť v dome a tak pripravuje stravu ako za čias pustovníčenia. Cibuľka na oleji už je zosklovatená – aha – miestami, ale len miestami je už taká hnedastá – a rozvoniava. No a teraz dáme na tú cibuľku zemiaky, pokrájané na kocky, a pridáme aj trochu pokrájanej tekvice-pečiarky. A huby.

Ak nemáme poruke dosku, zložky narežeme v ruke. Zálesáci to zvládajú. A kto má kuchyňu, ten nech sa nesťažuje.

Ak nejaké máme. Ak nie, pohodička. Na chvíľu to zakryjeme pokrievkou. Jemnučký oheň, pomaly. Aj zemiaky „sklovatejú“, chá, niektoré sú zdola ako taká záhneda, a voňajú. Nič sa nepripeká. Z pohárika jemne nalejeme po stene kotlíka – vy hrnca – trochu zovretej vody. Jasné, že panvica nemá byť šialene rozpálená, aby z toho nebol boj živlov. Má to byť živelná, či skôr živlová spolupráca. Jemne prisolíme. My, pustovníci, len tak – ako keď v škôlke. Žiadne presolené jedlá. Nie, nie, nie. Kto chce, ten si dosolí, odsoliť to už nejde. A podlievame horúcou vodou – po kúsku. Studená by to zlomila. Pestujeme tú chuť a vôňu od začiatku – z malého ku veľkému. A dávame ďalšie pokrájané kúsky zemiakov a tekvice. Niektoré teda budú uvarené do mäkkúčka, iné tak, aby sme vedeli, že nejeme kašu. Óóó, to vonia!

Sa to varí.

Bazalka, aha, tuto na hriade pred domom, dobromyseľ tu rastie, aj tu čosi vykukáva, no nie je to žihľava? Dáme z nej štipku na silu. Už to zreje, už sa to blíži. Ešte pred koncom varenia trochu nadrobno porezaného cesnaku, a už to je hotové. Pôvodne človek uvažoval, že to bude taký paprikáš, ale papriku sme si nenamleli, vy si ju môžete pridať, najlepšie pred dovarením. A môžete si popridávať i korenia, podľa vášho citu. Najlepšie pridávať zložky, nie nejaké hotové zmesi, to potom chutia všetky jedlá rovnako. Odborníci si zložky poskladajú na mieru. Kto je tu odborník? No predsa vy! Krrrása. A už to máme na stole. Vlastne – my na doske. Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli. Dobrú chuť!

Už sú tam aj huby. Ale ako to bude vyzerať nakoniec, uvarené, okorenené, hotové? To uvidíte, keď si uvaríte. Žžživa!

 

Snímky: pisateľ

 

 

Podobné články

Keď úroda dozrieva Záhradný trpaslík si ide oči vyočiť. Na jar, v 17. roku obrodeného, prírodného duchovna, prihotovil človek s pomocou divých síl, a tiež Vidimíra a...
STRAVOVANIE PODĽA SVEDOMIA Na vedomeckej ceste si jedlo vyberáme. Otázka:Dobrý deň, Žiarislav,Rád by som vedel, či vedomectvo hlása, aby sme nejedli mäso.Ďakujem Vlastislav Žiar...
HLINA NA PEC, CESTO DO PECE: Ako upiecť chlieb v d... "Zabudli sme tam dať kvások!!!" "Nevrav, nezabudli, ja som ho tam dávala", hovorí Hviezda, ktorá vtedy ešte nebola Hviezdou. A Zorana mieša, až sa od ...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/varime-ziarislavom-v-lese-v-meste-tekvicovo-zemiakovy-gulas-s-hubami

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>