OTVORENÝ MIKROFÓN: AKO TO BOLO V AMERIKE

V lepších krčmách sa spievať nezakazuje. Tie na tom zarábajú.

Na to, aby sme pochopili iné kultúry, niekedy aj cestujeme. Pisateľovi týchto riadkov sa podarilo ísť do Ameriky napriek tomu, že nemal na cestu a ani si práve nestaval plť.

openmic.jpg

Žiarislav and Genies, New Jersey

Pozvanie. A ak už, tak kultúrne. Dobrá duša zariadila nejaké koncertíky a tak človek chodil s fujarou a píšťalami a husličkami po opačnej strane Matky Zeme. Okrem iných zaujímavostí sa tam stretol aj s „otvoreným mikrofónom“ („open mic“), ktorý tam navštívil v rámci neplánovaných podujatí.

Bolo to na východnom pobreží niekde v oblasti Njú Džersy, prípadne v okolitých štátoch. Človeka tam známi zatiahli na niekoľko otvorených mikrofónov. A mal z toho dobrý pocit. Zahral si tam s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznal a zahral naše piesne ľuďom, ktorý nemali pojem o slovenčine. A pritom ho tam vôbec nikto neotravoval tuto obvyklými otravnými otázkami, prečo má oblečené kokavské gety a hrubý remeň a „jánošíkovské“ vrkoče a konopnú vestu… Najčastejšie s otvorenými mikrofónmi stretol na predmestiach, čo je niečo medzi našou dedinou a mestom.

Teraz, po rokoch, je to len pocit, bez mesta, bez čísla diaľnice, bez mien spoluúčinkujúcich. Keď človeka po rokoch oslovil Honzo, inak sám folkový spevák a autor Ján Řepka, s pozvánkou na Open mic v Prahe a Brne, tak sa potešil. Avšak v Amerike sa žiadne pozvánky rok vopred na openmic nekonajú.

Jednoducho, hudobníci prídu do lepšej, väčšej krčmy, alebo lepšej kaviarne, ktorá je známa tým, že má otvorený mikrofón. Ľudia tam po deviatej popíjajú väčšinou pivo a iné nápoje, niektorí ešte prežúvajú, čo si objednali skôr, lebo práve zatvárajú kuchyňu, ale zábava ešte len bude vrcholiť. Pre našinca s pocitom jazykovej a kultúrnej menejcennosti, by sme mohli pripomenúť, že krčma je to, čo sa v Británii a Írsku označuje oddávna ako pub, teda nič menej, nič viac, ako krčma. Otvorené mikrofóny sú spravidla v lepších krčmách, v ktorých sa dá aj jesť.

V Amerike je to tak, že lepšia krčma, v ktorej sa dá jesť rýchle jedlo, teda nie až tak vyberane vyvárajúca, ako bratislavský Slovak pab, tak ak má ten podnik otvorený mikrofón, hudobník tam príde o nejakej pol ôsmej – ôsmej a zapíše sa do knihy. Pozrie sa, koľko hudobníkov je zapísaných pred ním a počas rozhovorov s priateľmi, alebo počas počúvania hudby, ktorá môže byť zaujímavá, sa snaží dávať pozor, aby nastúpil v rámci poradia. Naladí si nástroj a zahrá svoje 3 – 4 piesne, niekedy aj viac, ak si to diváci žiadajú. Pisateľovi sa stalo aj to, že ho požiadala ďalšia skupina, alebo hudobník o spoluúčasť na ich vystúpení.

openmic2.jpg

Na to, aby sme pochopili, že čo je podstata otvoreného mikrofónu, potrebujeme nadosobné, teda abstraktné myslenie. Teda nie len idiotské sledovanie „našich“ médií a jazykových škôl. Predstavme si, že v našej krajine je viac, ako 90 percent hudby, v podstate takmer všetka, domáceho pôvodu. Takže v Amerike je ľudovka – kantry – a to aj tvorivá, tá najbežnejšia vec a k tomu sú nejaké moderné veci púšťané „zhora“. Pričom sú tam rozhlasové stanice, ktoré púšťajú len ľudovku (kantry) a tie ostatné púšťajú domáci popík a občas trochu aj popík ich bývalej anglickej kráľovnej, buď ulízaný, alebo drsnejší.

Predstavme si, že dobrých spevákov „duchaplná“ krčmárka, alebo „seriózny“ majiteľ, z krčmy nevyženie, ako je bežné u nás, lebo mu „rušia rádio“, ale sa s nimi dohodne a nechá ich spievať, pričom na tom ešte aj pekne zarobí. Ak to nie je priamo Terchovčan, alebo Horehronec, tak im dá aj mikrofón (mikrofóny) aj so zvukárom (hore menovaní ho spravidla nepotrebujú). Samozrejme, pokiaľ ide o hudobníka, a nie len o talent, ktorému to doma zakazujú, tak sa ide vyspievať do krčmy. Ak je známe, že tam, alebo tam, je každý pondelok otvorený mikrofón, navalia sa tam aj hostia a cezpoľní, často hudobníci a už sú tam aj ďalší požívatelia nápojov a jedál a občas aj nejakí vydavateľ dosiek, v prípade Ameriky navýsosť domáceho pôvodu. Toto je otvorený mikrofón. Pravda, rozdiel medzi Amerikou a Slovenskom je aj v tom, že ak na Slovensku by prišli Terchovci do Slovenského raja do krčmy na Košiarny briežok, tak sú tam cudzí, ale ak tam príde kantry skupina typu „Aj kam frm Alabama in maj bendžo on maj ní, aj gou t Luizana t maj lejdy for t sí“, tak taká skupina je v Slovenskom raji doma. Pochopiteľné. Vitajte na Slovensku. 

V Amerike sa teda majiteľ lepšej krčmy, ktorému to páli, dohodne každý týždeň s jedným hudobníkom, ktorý ma aparát, na tom, že on otvorí mikrofón. A zaplatí mu. Len za to otvorenie niekoľkými pesničkami a požičanie tých elektronických vecičiek, ktoré sú dôležité, aby vás počuli hostia. Často je to deň, ktorý by bol inak bežne stratový, napríklad nedeľa, alebo pondelok. Ale zrazu – hop, sú tu hostia! Pozýva krčma i hudobník, ktorý mikrofón otvára. Cez sieťové stránky, fasabuky a tak. To je dosť ľudí, ktorí sa to dozvedia. A už sa to varí. A je tu aj zisk. A mnohí hudobníci si tam spolu zahrajú, nadviažu priateľstvá, niekedy i hudobné zostavy. Neraz sa tam i zaujímavo improvizuje.

Okrem lepších krčiem sú otvorené mikrofóny aj v kaviarňach. Tie sú menej čajové, ako tie naše. No, nikdy sa nestalo, že by tam prišiel nejaký trpko, ktorý by sa chcel len predvádzať, keďže pravidlá už sú známe. Je to v podstate neraz porovnateľné so slovenskými koncertmi v čajovniach a kaviarňach, len je to pravidelné a vystúpi tam veľa hudobníkov. Ozvučenie tam bolo na naše podmienky vždy veľmi dobré, často lepšie, ako na niektorých našich festivaloch a nikto z toho nerobil nejakú vedu. Pritom pekne nazvučili aj husle a fujaru.

Z hudobného i zvukárskeho hľadiska sú to nielen dobré predstavenia, ale aj ostré cvičenia. Kto si myslí, že cvičenie je niečo podradné, predstavenie si nezaslúži.

To nie Amerika je na vine, že my sa vzdávame svojej kultúry. To my sme na vine, že sa nesprávame prirodzene, ako tí, ktorí hrajú a počúvajú svoju hudbu a pestujú si svojich vlastných, živých hudobníkov. Bežne. Aj pri večeri.

 

podobné články:

2.6.2009

Stretnutia s pôvodnými Američanmi (4.)

článok 

2.6.2009

Stretnutia s pôvodnými Američanmi (3.)

článok  2.6.2009

Stretnutia s pôvodnými Američanmi (2.)

článok 

2.6.2009

CESTA ZA VEĽKÚ MLÁKU (1.) ukážka z cestopisov 

 článok 

11.4.13 Chvála Open micu Horana píše

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/RC.open.mic.ZS.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.