O ROZPREDAJI PÔDY CUDZINCOM: Má byť pôda bežný tovar alebo poklad národný?

Dnešný politický režim v EU sa u nás označuje ako trhová spoločnosť. Keď vládne trhová spoločnosť, tak tá má sklony obchodovať zo všetkým, s čím sa dá, aj s čím zatiaľ nedá. Isteže, trhová spoločnosť sa snaží obchodovať aj s prírodnými živlami a pôdou pod nohami. Protiváhou k trhovej spoločnosti by mohla byť kultúrna spoločnosť, alebo vedomá spoločnosť. V takejto spoločnosti by vedomie a kultúra stáli v popredí, pred slaboduchou, až bohapustou, bezbrehou vládou trhu. Trh by teda nebol nebezpečným a chamtivým samovládcom, trh by sa konečne stal dobrou a prirodzenou súčasťou vedomej spoločnosti.

ziva_poda.jpg

A samozrejme s pôdou, ktorú kultúrny ľudia považujú za čosi viac, ako za trhovú surovinu, zo zemou by sme nenakladali ako s niečim bezduchým a bezprízorným, ale ako s úctyhodnou veličinou, bez ktorej by kultúra, a teda aj slovenská kultúra, vôbec nemohla jestvovať.

Vieme, že po tisícročie sme tu nemohli slobodne spravovať svojhu krajinu. Jestvujú aj dnes na svete také štáty, kde takmer všetku pôdu vlastní pár rodin, či iných vlastníkov. Tento stav je podobný feudalizmu. Je to vlastne feudálny kapitalizmus.

Slováci, ktorí sa pomerne ľahko dnes dostali k pôde, či už reštituovaním, alebo kúpou, si dosť dobre nevedia predstaviť, že tento pomerne slobodný stav nemusí trvať dlho. Ak by sa pôda stala úplne obyčajným tovarom, s ktorým možno voľne obchovať, je možné, či skôr isté, že, ako to už býva, stane sa predmetom záujmu veľkých dravcov. Už dnes sa stretávame s prípadmi vydierania vlastníkov pozemkou cudzými silami, ktoré ich skupujú zatiaľ len cez nastrčené osoby. Obyvatelia Slovensko, ktorý majú zatiaľ volný pohyb v krajine – vo veľkej väčšine lúk, polí, pasienok a lesov, si často neuvedomujú, že sú krajiny, kde takýto voľný pohyb nie je. Naše vodné zdroje sa už stali predmetom obchodovania. Je neprezieravé si myslieť, že naše prírodné zdroje budú pre okolie ľahostajnými. Keď budeme chrápkať naďalej, môže sa stať, že behom krátkej doby sa staneme vo svojej krajine len podnájomníkmi. Maďari si oveľa lepšie uvedomujú, aká je hodnota zeme. Už začiatkom 90.tich rokoch, hneď po prevrate, zvolili taktiku vlastíckeho boja o každý meter pôdy, a to aj na južnom Slovensku. V Maďarsku už zdá sa nie je pôda vnímaná ako bežný tovar, ale nanovo je právne riešená ako národný poklad. Dokonca sa tam pripravuje právna úprava, ktorá by mala spätne postaviť rozpredávanie maďarskej pôdy do cudziny na úroveň trestného činu. To nemusíme celé schvaľovať, ale skutočnosť je taká, že maďarskej kultúre, vďaka jej vybudeniu, zánik nehrozí. Kým „košútovci“ vedľa už dávno vládnu, o „štúrovcoch“ tu akosi nepočuť. Ak sa do zdá byť nerovnovážne, možno na tom niečo bude. „Koledujeme“ si o ďalší bachov absolutizmus? Dejiny sú niekedy skrutkovité.

Na jar tohto roku sa končí moratórium na predaj slovenskej pôdy cudzincom. Podľa mnohých sa s tým už nič robiť nedá. Presnejšie by však bolo povedať – nevieme, či so by sa s tým robiť dalo. Niekedy sa stáva, že nevieme, hútama a potom vieme. Prečo by pôda mala byť len obyčajným tovarom? Prečo by si nemala národná kultúra chrániť pôdu pod nohami? Nevznikla azda Slovenská republika ako jeden z výsledok slovenskej kultúry? Nie sú oba tieto javy – štát a kultúra – viazané na určité územie? Čo by sa stalo, keby sa toto územie rozpredalo? Zanikol by štát a národná, v našom prípade slovenská kultúra, leby Slováci nie sú v skupovaní a ovládaní cudzej pôdy takí zdatní, ako napríklad Angličania, alebo niektorí ďalší. Daktorí namietajú, že obmedzenie predávania poľnohospodárskej, či inej pôdy cudzincom znamená obmedzenie vlastníckych práv. Nuž, áno, v určitých veciach sú vlastnícke práva obmedzované. V podstate všetky práva sú v určitých hraniciach obmedzované, nielen vlastnícke. Napríklad právo slobodného pohybu vo vojenskom pásme nie je, obmedzené je cestovanie v obci na rýchlosť 50 km/hod., v škole si môžete namiestio etiky zvoliť len kresťanské, určite nie pôvodné náboženstvo, prezidentom SR môže byť len občan SR… Niektoré obmedzenia sú múdre, niektoré menej, ale vlastnícke práva, ako všetko na svete, sú tiež obmedzované – napríklad štát môže vyvlastniť pozemky, cez ktoré ťahá diaľnicu. Vieme, že práva majú svoje obmedzenia, ide o to, aby boli zaručené i obmedzené čo najmúdrejším spôsobom.

Pre tých, ktorí si nemyslia, že naša pôda by mala byť len voľným tovarom, je najschodnejšia možnosť – žiadať napríklad o právne zadefinovanie pôdy ako národného pokladu Slovenskej republiky. Najlepšie by bolo začať konať čo najskôr – ešte v predjarí.

Vidíme, že politické špičky sa k tomu zatiaľ nemajú. Prečoby sa o to aj snažili, keď žiadosti popudy zdola možno nie sú dostatočné? Preto je potrebné hneď začať zoskupovať a sústrediť všetky vedomstvá a sily k tomu, aby dali občania tejto krajiny najavo, že nechcú, aby sa vlastníctvo našich hôr, lesov, lúk, polí a pasienkov stalo predmetou „voľnej“ súťaže nadnárodných kapitálových síl. K tomu je potrebné prebudiť média, osoby, spolky, strany, siete a žiadať politikov, ktorých ľudia volili, aby presadzovali vôľu tých, ktorí im prepožičali moc. V tejto veci je úplne namieste žiadať prostriedky priamej demokracie – referendá a ak nedôjde k vyslyšaniu hlasu ľudu, je možné zvážiť v naliehavom prípade, v súlade s našim právom, aj rozumné prostriedky občianskej neposlušnosti.

Ž.slav

 podobné články:

13.5.13 O SLOVENSKEJ IDENTITE  Žiarislav píše

13.5.13 Tráva je spoločnosť rastlín, držia nám zem, aby ju neodplavilo na koniec sveta CHVÁLA TRÁVY

 

Výzva na ochranu Tatier TU

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/RC.poda.predaj.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.