«

»

mar 16 2011

Print this Článok

AJ SLOVANSTVO MÁ MNOHO TVÁRÍ alebo NEVERTE KAŽDÉMU „STAROVERCOVI“

Na prelome vekov sme boli pripravení a začali sme duchovnú obrodu pôvodného duchovna, a to novodrevným spôsobom. Čoraz viac Slovákov, ale aj Čechov a Moravákov a iných príslušníkov slovanských národov, oprašuje svoje korene a s plnším vedomím sa udomácňuje vo svojej kultúre. V kultúre, z ktorej už boli takmer vykorenení. My dnes môžeme bez hanby hovoriť o obrodzujúcej sa kultúre nielen slovenskej, či inonárodnej, ale v základe aj slovanskej, bez ktorej by sme nenašli nielen seba, nielen svoje slovo, ale ani prírodu a Európu, ale aj všehomírne precitnutie.

Lenže, ako tak, napriek určitým protislovanským mediálnym kampaniam, objavujeme to, po čom mnohí už tisícročie šliapu – pôvodnú slovanskú kultúru v zmysle duchovna, rozvetveného do mnohých konárov, mali by sme si dať pozor a neveriť hneď každému, čo sa duchovným slovanstvom oháňa. Lebo – v lepšom prípade by takí mohli vyjsť na posmech, v horšom prípade by mohli ublížiť sebe aj iným. V podstate sa dá očakávať, že podobne, ako prišla módna vlna „etno“ (hudby, odevov a iných vecí), a nie každý, kto na nej jazdí, to myslí úprimne a s poctivým vhľadom, tak môžeme očakávať, že príde do módy aj to, čo súvisí s koreňmi nášho – a teda v istom zmysle aj slovanského duchovna.

V krajinách južných Slovanov, je obroda slovanstva odsunutá kvôli nedávnym bratovražedným bojom. V krajinách stredných a západných Slovanov, a teda v krajinách našich, prebieha novodrevná obroda od doby uvoľnenia (posledného prevratu) síce potichu, ale bez narušenia v mierových podmienkach. V krajinách východných Slovanov (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci…) prebieha určitý pochod s črtami kultúrnej obrody a to v podmienkach napätých a chvíľami až bojovných. Nie div, že sa to premietlo aj do duchovných prúdov.

V krajinách východných Slovanov, zjednodušene povedané, sú tri hlavné prúdy, ktoré si všimol pisateľ po roku 2 000 . Prvý prúd bol historizujúci a predstavovali ho niektorí vedci i samouci, ktorí skúmali dejiny a z tohto skúmania vyvodili potrebu duchovnej obrody. O tomto prúde sa naša verejnosť viacmenej nedozvedela. Zachytila až –

PRÚD LITERÁRNY – ROMANTICKÝ

Tu najznámejší prúd z východu by sme mohli nazvať „literárny“, či „romantický“(bez tragického romantického konca). Zhruba päť rokov po začiatku zverejňovania nášho novodrevného vedomectva sa zjavila Megreho literatúra o Anastázii (a sebe), ktorú najväčší nadšenci považovali za literatúru faktu, kým ďalší v nej videli beletriu s črtami viacerých iných, predtým známych, literárnych postáv a vzorov. Nie je cieľom tohto článku rozoberať tento romantický prúd, ani jeho pravdivosť, či beletrickosť, ktorý mnohých priviedol k pokusom chovať zvieratá bez plotu na jednom hektári, orieškovej diéte, či vyhľadávaniu medveďa ako spoločníka ku dieťaťu. Môžeme povedať, že okrem občasného sebapoškodenia, čo hrozí v akomkoľvek kultúrnom smere, vrátane vysokoškolského vzdelávania, tento literárny prúd zdvihol záujem o slovanskú kultúru a nedozvedeli sme sa o nejakých výrazne hrozivých spoločenských ťažkostiach, ktoré by dávali zámienku na tak prudké protikampane (s náboženským podtextom), aké sa udiali v krajinách. Môžeme povedať, že aj kvôli silne romantickému vyfarbovaniu a zjednodušovaniu popisovaných javov, tento prúd mal svoj prudký a búrlivý rast, mal aj svoj vrchol a už niekoľko rokov sa pohybuje v tom ďalšom smerovaní, ktoré nutne muselo nastať po tom, ako sa niektorí (predtým teoretici) v dennom živote v prírode pokúsili to, čo autor popisoval vo veľkomeste (Vladivostoku). Viacmenej, rodové osady vznikli (u východných Slovanov, v našich krajinách nie), i keď iné, ako chceli byť, vo veľkej miere buď zárobkovo viazané na mesto (ak bez plota, tak aj bez domáceho mlieka), alebo tradičné (teda nie až tak podľa knižného, ako skôr dedinského gazdovania).

PRÚD HISTORICKÝ

No ešte predtým boli v krajinách východných Slovanov uverejnené state študovaných, či samoučených historikov, ktorí sa snažili držať dejinne dokázateľných udalostí a javov, avšak k pôvodným duchovným smerom sa stavali vcítene (empaticky). Boli to napríklad Vadim Kozakov z Ruska, historička Halina Lozková z Ukrajiny a v tej istej dobe pišúci autor článku. Lozkovej „Radzimu viaru ukrajinsku“ (Pôvodnú vieru ukrajinskú) som dostal od Poliakov v poľskom preklade okolo roku 2 000, a zaujímavé je, že bola napísaná v tom istom čase, ako môj 12 – dielny seriál Návrat Slovienov (Zmena, 1995), a onedlho po ňom vyšla kniha Návrat Slovenov. ). Pričom sme o sebe vtedy nevedeli. Vďaka tejto neprepojenosti nášho a východoslovanského pohybu, došlo u nás napriek určitým prirodzeným podobnostiam k autochtónnemu (nezávislému) vývoju, čo vidno okrem iného aj v tom, že kým v našom novodrevnom vývoji vníma podstatné množstvo ľudí stredovú žilu vo vedomectve (koreň slov vedomec, vedma, vedomie), v Rusku sa spravidla píše o viere. Oboznámenie sa so vzájomným vývojom nastalo v podobe výmeny kníh a časopisov s východnými Slovanmi a Baltami tesne pred rokom 2 000, pričom z našej strany prenikli do ruských živodráh aj nejaké výpovedné hudobné nosiče. Aj v hudbe sa výrazne líšia ruskí folkovo pôsobiaci „bardi“ od našej, celkom inak pôsobiacej „novodrevnej hudby“ (neporovnávame teraz rockovú hudbu podobnú západnej).

VZDELÁVANIE

U východných predstavuje najznámejšie vzdelávanie spájajúce sa so Slovanstvom internátna škola akademika Štetinina. Tá má mnoho zaujímavých čŕt, je to však škola prísne výberová (nerobí s každým ako Waldorf, či Montesori) a je šitá na ruské podmienky (čo sa prejavuje napríklad maskáčovým pracovným odevom a kozáckou uniformou starších chlapcov). Avšak spájať túto školu s duchovným Slovanstvom by bol tenký ľad. Po útokoch pravoslávnej cirkvy na štetininovu školu v nej zrušili večerné „kruhy“ (spoločenské stretnutie s popisovaním zážitkov dňa bolo vraj obvinené zo slovanského obradoslovia) a v škole sú rozostavené pravoslávne modly. Mimochodom, mediálne útoky proti škole sa spustili po tom, ako o nej napísal Megre v niektorom zo svojich anastáziovských dielov, čo Štetinina veľmi mierne povedané nepotešilo. Keď bol v jeho škole na návšteve jeden z členov skupiny Bytosti, Štetinina sa akýsi literárny nadšenec spýtal, či pozná Anastáziu. Riaditeľ ukázal na deväťročnú školáčku, čo šla okolo, a povedal: Da, zdes Anastazia“.

Toto vzdelávanie je teda organizovanejšie, ako naše vedomecké vzdelávanie, aj početnejšie,tiež prebieha v iných rovináach a podobách, avšak vzhľadom na celkovú početnosť ruského obyvateľstva oproti slovenskému je to celkom porovnateľné. Na našom území sa pred rokmi odohrala sústredená mediálna kampaň proti „Rodovej škole“ založenej na spišskom Binte, ktorá sa neobozretne vrhla bez výraznejšieho spojenia s pôvodným slovenským prúdom na ruský spôsob Štetininov a škola bola po nevkusných mediálnych útokoch zrušená (útok bulváru spojeného s kampaňovitou „protisektárskou“ konzervatívnou úderkou). Niekoľko rokov po roku 2 000 sa v Rusku i na Ukrajine zmnožili aj psychologické kurzy a semináre so slovanským nádychom, na Ukrajine aj s organizovaným náboženským ustanovením. Naše vedomectvo so svojou duševedou , ako jednou z 12 vedomeckých smerov, je stavbou aj jazykom od ruského vývoja výrazne odlišné. A to okrem iného aj vďaka nášmu „duchovnému koreňosloviu“ (jeden z vedomeckých odborov) slovenskému a teda slovanskému, ktoré je nielen takmer výlučným vyjadrovacím prostriedkom, ale je aj vedomeckou (filozofickou) kostrou našej duchovnej vedy (líšiacej sa od vyjadrovacích filozoficko-psychologických prostriedkov západných, a im podobných východoslovanských systémov presiaknutých myšlienkovými latinizmami).

No a v tomto bode by sme si mohli aj za cenu možnej straty niektorých priaznivcov, ale s dôrazom na duchovnú bezpečnosť, povedať o niektorých javoch ďalšieho, a to nie bezpečného, nazvime ho rasovo-fantastického prúdu, ktorý sem preniká hlavne internetom z východu, ale nájde i domácich zanietencov.

FANTASTICKÝ PRÚD

Napríklad : Koreňoslovie, a teda veda o (významových) základoch slova, latinsky zvaná ako etymológia, má svoje zákonitosti a tie pomáhajú aj nášmu duchovnému poznaniu. Nikdy sa dvaja rôzni etymológovia celkom nezhodnú, ale nejaká časť ich uzáverov, dajme tomu aspoň dve tretiny, zvyknú byť aspoň čiastočne v zhode. Bolo by zbytočné teraz uvádzať more nezmyselných príkladov, ale ak narazíme na načisto krkolomné delenie slova bez uznania takých základných častí, ako je predpona, koreň a prípona (viď učivo základnej školy) , treba si to trochu overiť a prebudiť nielen slepú dôveru, ale aj zdravý rozum. Tiež ak by vám niekto tvrdil, že na osvietenie stačí byť Slovanom, a to najlepšie árijským, a ak uznáte nejakého „žreca všetkých Slovanov“ tak ste za vodou, buďte uvážliví. Môže sa stať, že zrub, pred ktorým je nainštalovaný, je poskladaný s fabrických, strojom zaokrúhlených trámov, a nie je skutočnou pustovňou, podobne, ako nádoba z brezovej kôry, na ktorej je číselný kód zo supermarketu (aj to som v Rusku zažil, i to, že mravoučný kmeť mal slovanskú čelenku a tričko s anglickým nápisom). Buďte opatrní podobne, ako keď vám nejaká biela akože Indiánka zvestujúca njú ejdž s obočím snivo zdvihnutým až pod skalpom ukáže na internete fotku tridsaťpäťročného „praotca všetkých Mayov“. Stretol som päťdesiatročného mayského vedomca (šamana), ktorý o svojom mladšom údajnom „praotcovi“ vôbec nič nevedel a na podobných veciach sa celkom pobavil. Tiež ak vám niekto bude zanietene tvrdiť, že árijci majú najviac čakier, žltí tak trochu pomenej a chudák čierni len pár, a že Židia sem prišli z celkom inej planéty, tak sa radšej sústreďte na múdrosť svojich predkov a skúste prebudiť zdravý sedliacky, ak už nie vedomecký rozum. Nenechajte sa podplatiť árijskými čakrami navyše, aj keby vám hrozilo, že neprepadnete tej „najsprávnejšej“ rodnej viere. Sám učím pri Ceste koncovky prácu s 9 živoprameňmi, a to už pätnásť rokov, ale bez ohľadu na rasové „predurčenie“. Je teda dosť možné, že dlhšie, než tí, čo si začali vydávať kalendár rovno s letopočtom niečo vyše sedemtisíc. Čo, keby sme si my vydali kalendár s letopočtom dvadsaťjedentisíc, to by sme boli ešte najsampravejší Slovania? Toto nie je vyfabulovaný fejtón, s takýmito vecami sa pisateľ stretol v slovnej a písanej podobe a to v Rusku i na „našom“ internete. Gebels by tak zozelenal závisťou, že by aj načisto zabudol na rekordný počet údajne maďarských svätých „Veľkého Maďarska“, seginatko, a celkom by zanevrel na pátranie po tom, koľko živých a mŕtvych tiel zohavil svätý Štefan Vajko (a prečo nie je svätý aj Vlad napichovač, prečo len Vajko očko vypichovač?).

NAČO POCTIVÁ DUCHOVNÁ PRÁCA? alebo: „VYMYSLI SI SVOJ PRÍBEH?“

Každý má svoje vlastné sfalšované dejiny a niekedy sa celkom zapotíme, kým ich rozmotáme, ale je vzrušujúce pozorovať, ako sa niekto chce stihnúť za pár rokov sfalšovať dejiny takým spôsobom, aký kedysi trval tisíc rokov. Skrížiť bagavad-gítu so starozákonným ťažením, dať do toho slovansko-árijskú zápražku, prichutiť bohatierskymi bylinami, zostrojiť panteistický systém dejinných i privymyslených bohov, zjednotiť božstvá z rôznych území a rôznych storočí v jednom knižnom diele, ktoré vyjde v dvadsiatom storočí a odvolá sa na desiate, to je celkom slušný literárny, ale aj špiritistický výkon. Veď ako by sa inak mohli všetci stretnúť, keby nie onej hrubej knihy pomenovaj podľa boha vôle a veľakosti, boha v dejinách na rozdiel od tej knihy doloženého. No nie je to úžasné? My, Slovania, sme takí bohatí, že sme až bohatší, ako sme. Si znechutený Amerikou? Si znechutený hnusným kapitalistickým meinstrimom? Si znechutený bombardovaním srbských jaslí a vytvorením kosovského mafiaštátu? Si znechutený prostitúciou ponížených slavov a sklavov? Prečítaj si falzifikáty. Hneď budeš na tom lepšie, a vôbec sa nemusíš usilovať, nemusíš sa trápiť vedomím, cvičeniami, duchovnou prácou, akoukoľvek prácou a zušľachťovaním, stačí uveriť, jéj, aké sladké, uveriť. Už nie sú vyvolení oni, už sme vyvolení my, jéj, aké sladké, a máme nad sebou ochranného medveďa, starého jak árijský matuzalem, ochranného medveďa všetkých našich prostáčikovských ovečiek. Toto keby zafungovalo, tak bolo by to horšie, ako cárske samoderžavje.

I keď je v Rusku isteže veľa múdrych ľudí, nájde sa aj pár takých, čo dnes uveria, že všetci Slovania sú v podstate Rusi (ten istý zdroj, ako špeciálne čakry pre vyvolených) a toto naozaj niektorí tvrdia. Najnebezpečnejšie namotávky vznikajú, keď niekto medzi zaujímavé pravdy vsunie úplné bludy. Ktosi to už aj natočil do samizdatového dokumentárneho filmu, a to s jednoduchou logikou, že ruský jazyk je slovanský, a preto akýkoľvek slovanský jazyk je teda pochopiteľne jazykom ruským. A k tomu si vo filme nejaký tiež „veľmi múdry“ zanietenec aj nakreslil mapu, kde medzi ruské kmene patria nielen južní Slovania, ale aj Slováci a Česi, ale aj chudák Lužickí Srbi (čím „precikal“ aj najrozložitejšie mapy našich odtrhnutých južných Uhrov. No a isteže kozáci sú slovanskí žreci a sú nezraniteľní. Dejinoznalcom by sa takéto tvrdenie mohlo zdať podozrivé nielen kvôli ázijskému pôvodu kozákov, čo síce nevadí, ale jak to môžu byť slovanskí žreci? Okrem toho, výraz „žrec“ znamená obetný kňaz (asi ako v Indii brahmán), a nie nezraniteľný bojovník). Druhá otázka je, že keď kozáci sú slovanskí žreci, prečo v občianskej vojne bojovali bieli kozáci, chrániaci cárov pravoslávny režim (ktorý kedysi sekerami ničil svätoháje i hlavy žrecov), proti kozákom červeným , čo pomáhali nastoliť režim boľševický (a na žrecov si v tej trme-vrme ani títo jaksi nespomenuli). V podstate by sa tam mohli nezraniteľní šabľovať dodnes, ale nie, aj keď boli isteže mnohí statočnými bojovníkmi, popadali atamani.

Na záver pisateľ spomenie jednu príhodu z Moskvy, kde počas stretnutia so zaujímavými ľuďmi, zaoberajúcimi sa kultúrnymi koreňmi, vystúpil akýsi svalovec, ktorý zvíjajúc sa, napínal svoje priečne pruhované, vyhnané, naolejované svalstvo, v rytme akejsi anglosasky znejúcej technohudby, a nechal sa pritom uviesť – akože je to nejaké originál slovanské ozdravné umenie. V zákulisí odznelo, že je to jeho najnovšie „číslo“, čo vám nie náhodou môže pripomínať slovník bežný skôr v nejakom „šapitó“, ako na slovanskom zraze.

Fantastika, i ezoterická, môže byť zaujímavá, ale, ako hovorí ľudové úslovie,“ každej veci koniec býva“. I keď – tá, čo „má krátke nohy“, vie občas narobiť riadnu šarapatu.

Keď sa nejaký našinec najprv stretne s javmi, aké sú popísané ako ezoterická fantastika, je celkom možné, že si pomyslí svoje aj o tých, čo sa naozaj vracajú ku svojmu zdravému jadru. Je to na nás, ako sa s tým vysporiadame. Je to na nás, ako to dokážeme vysvetliť iným. Je to na nás, či budeme pestovať „namotávky“, alebo ich jednoducho rozmotáme a pôjdeme ďalej svojou cestou. Nepleť si krabov s krabicami, ani bukvy s bukvicami. A nezabudni, priateľu, že, ako hovorili vedy našich predkov – pomaly ďalej zájdeš.

Chvála

Ž.slav

Zdroj: Ved.sk

Podobné články

SLNOVRAT NA NOVOM MIESTE. NIEKTORÉ PRAVIDLÁ URČÍ S... O podujatiach, festivaloch, medovine, pravidlách, dávnych a nových obradoch a sviatkoch   Tí, ktorí boli na tohtoročných oslavách veľkého Letného Sln...
Vyhlásenie Žiarislava k teóriám takzvaných „slovan... Na Slovensku nastala obroda pôvodného - prírodného duchovna vychádzajúca zo staroslovenskej a staroslovanskej tradície našťastie dávno pred prienikom...
Rozhodný, vážny okamžik. Je toto kríza? Sú ľudia, ktorí majú krízu. (Novinka.) Často o tých krízach počujeme. Napríklad v pôrodnosti je kríza. Rodí sa málo detí, pomaly vymierame. Keď sa už ...

Permanent link to this article: https://www.rodnacesta.sk/RC.slovanstvo.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>