Pomôže nám kríza k duchu?

Koruna, euro, či hrivna – to my točíme obeživom

Slovenská koruna zaniká, platíme eurom. Čo to znamená? Že sme viac zapojení do západoeurópskej kultúry. V podstate sme odovzdali západoeurópskym ekonomickým kruhom časť našej štátnej a národnej suverenity.

Okrem iného je to ďalší krok v prospech spotrebnej kultúry a my sa môžeme zamyslieť, či to máme čím vyvážiť. Ten krok sa stal práve vo chvíli, keď vyznávači kultu kapitálu uznali, že spotrebné ekonomiky zahrievajú Zem . Ešte donedávna tu niektorí robili dusno s tými slaboduchými rečami – akože zelení si vymysleli otepľovanie, ekoteroristi nás vydierajú, maľujú čerta na stenu… A niektorí jedinci im aj uverili, Zem sa vraj zahrieva a to vraj čírou náhodou v čase najväčšieho rozmachu ohnivého priemyslu. Dnes už nikto, kto má schopnosť spájať slová do viet a presvedčiť nejakú redakciu o intelektuálnej únosnosti svojho článku netvrdí, že by človek mohol nemať vplyv na otepľovanie Zeme. Dnes, na prelome rokov, už sa mocensko-hospodárske (politicko-kapitálové) kruhy nebavia o tom, či sa Zem otepľuje, ale bavia sa o tom, o koľko stupňov ju budeme v najbližšej dobe neuvedomelými priemyselnými postupmi prehrievať (politici sa pred pár dňami na pôde EÚ nedohodli na obmedzení tohto zahrievania).

V tejto súvislosti s ohľadom na Matku Zem a všetkých jej obyvateľov (vrátane nevedomých sebcov) môžeme iba usúdiť, že hospodárska kríza nám môže pomôcť. Jej zmysel je v tom, že ako kultúra by sme mohli zmúdrieť. Jedinečná príležitosť pre duchom zaspatých jedincov, ktorí sa prebúdzajú len medzi regálmi supermarketu. Po dôkladnom preskúmaní geologických a ďalších súvisiacich vedných smerov a zákonitostí zistíme, že hospodárska kríza môže oddialiť umele urýchlenú dobu ľadovú. Znie to pre bežného spotrebného človeka neuveriteľne, ale oteplenie môže spôsobiť ochladenie – topenie ľadovcov môže zmeniť prúdenie morských vôd (napríklad zastavenie teplého Golfského prúdu tak dôležitého pre západoeurópsku kultúru). Toto sa dialo v minulosti aj bez výrazného ľudského zásahu, takto vlastne vyzeral začiatok ľadovej doby. V Škandinávii a na väčšine Nemecka, Poľska, isteže i v Beneluxe a teda aj s prepáčením v hlavnom meste Európskej únie, bol povrch Matky Zeme pokrytý obrovskými ľadovými prikrývkami, ktoré sa ako veľká ľadová mnohovrstevná perina sunuli sa na juh. A ako taký prírodný buldozér tlačili pred sebou kamenné valy a niesli našim predkom aj drahocenné pazúrikové jadrá, ktoré boli popri domácich radiolitoch tak dôležité pre výrobu kremencových projektilov potrebných aj pre lov veľkých, dnes už vyhynutých zvierat. S troškou predstavivosti môžeme usúdiť, že v takýchto chladných podmienkach by pazúrikové ložiská mohli dočasne nahradiť smetiská a šrotoviská, na ktorých je popri sklenených črepoch (prispôsobivé prírodné národy vyrábali „pazúrikové“ nástroje aj z pivových fliaš) dostatok kovov a plechov vhodných na výrobu pre život tak dôležitých britkých nástrojov. Na smetiskách by teda nastala vzácna spolupráca zatiaľ znepriatelených skupín – archeológov a kapitalistov. Konečne by sme vedeli, čo so smetiskami.

Aj človek, ktorý nevyniká bystrosťou, si teda spočíta, že nie prírodní ľudia nás zatiahnu do praveku, ale krach civilizácie by nastal, keby naďalej viedli vývoj civilizácie moderní hlupáci. Pre tých, ktorým je Zem Matkou nielen v skutočnosti (to všetkým), ale aj vo vedomí, nastal čas boja. Čas boja za uchovanie prírodnej rovnováhy je súčasne bojom za zachovanie života a kultúry. Tento boj je mierový. Znamená to vzdať sa zaspatosti, slaboduchosti, lenivosti, neušľachtilosti a prebudiť sa v duchu, v čine, v zdokonalení. Je to boj bez zabíjania. Bez teroru. Je to mierový boj na život a na smrť. Spočíva v každom našom čine. V našom duchu. V našej duši. Je to boj nás s nami. Nás – rozumovo vyštiepených z prírody, s nami, čo pijú vody, dýchajú vzduch a jedia plody matičky. S nami, v ktorých sa prebúdzajú prírodné bytosti aj v duchu spojené s rodnou prírodou, s brázdou, so semenami, so zvieratami , nielen s tými, ktoré nám dávajú mlieko, s rastlinami nielen na poliach, ale i na pastvinách a v lesoch, so živlami, s každou, i tou najmenšou bytosťou a časticou. Proti sebe stojí úcta a chamtivosť, dobro a zlo. Nemáme meče. Máme mešce. A karty. A nie je až také podstatné, či ako obeživo poslúži koruna, euro, alebo hrivna.

-člo-

 začiatok kalendárneho roku 09

autor bol geológ

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/RCcasovka2.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.