JAR v RAJI

Keď sa pozrieš vonku,

Jar prišla do domku.

Ten domček je Zem,

Na nej bývať chcem.

Mnohí uvažujú o raji po smrti. Možno. Ale základ je snažiť sa o raj na Zemi. Bolo by smutné, keby ľudia museli najprv vyhynúť a až potom by bolo dobre. Nehľadajme stále vinu a dedičný hriech. Héj, prebuď sa v raji, človeče. Tu je tvoj svet. Máme ťa radi.

Postoj chvíľu a rozjímaj,

dýchaj, otvor čuvy.

Nájdi si krásny svätoháj ,

V raji svet sa budí.

Áno, budí sa v kraji v raji a v jari.

Možno naozaj bol Eden. My sme ho volali Raj. Bol to náš kRaj. Tak sa doň vráťme. Nemusíš cestovať do svätej zemi. Prebuď sa. Už si tu, už si vo Svätej Zemi. Je to tvoja rodná krajina. Nie je si človek istý, či sa bude pásť vlk s baránkom na šťavnatej tráve, ako to niektorí vykresľujú. Každý má svoj krásny deň zrodu a každý raz musí vyvanúť. Ale nech žije svoj krásny život. Človek má rád aj ovečky, aj srnky, aj pavúky a hady. Had ťa upozorňuje, aby si sa díval aj na posvätnú Zem, keď kráčaš posvätnou krajinou. Keby si nenávidel hady, ktoré žijú svoj život a neničia Matku Zem, ale ju ochraňujú, keby si nenávidel hady, ako by si musel nenávidieť ľudí, ktorí Zemi , rovnováhe a ostatným tvorom tak škodia? Nenávidel by si svoje sestry a bratov? Svojich predkov? A uvrhol by si do nenávisti aj svoje deti?

Plač, priateľu, plač, lebo máš na to dôvod.

Pozri, čo sme zrobili so Zemou, pozri, čo sme porobili. Znesvätili sme raj, otrávili sme vody, čiarame posvätnú modrú oblohu. Zneužívame oheň na z veľkej časti zbytočnú výrobu, na výrobky, ktoré sa pokazia do dvoch rokov, lebo takto sú načasované, aby plnili smetiská umelými hmotami, vyrobenými z krvi Zeme, z moku kedysi živých bytostí, z ropy. A smetím moríme Zem i moria. Načo budú deťom toľké umelé hračky, keď im zničíš čistý svet? Prečo im nedáš radšej lásku, pozornosť, priateľstvo?

Keď nevedomec Matku špinou morí

a  ľudský odpad na Zemi i v mori,

kým Hromovládny vodami Zem splaví,

tvoj hlas nech veľkou piesňou cestu chváli.

Áno, už zistili vedci, prečo veľryby páchajú hromadné samovraždy, prečo sa vyhadzujú z mora na pláže. Sonary spojeneckých ponoriek vydávajú zvuky, ktoré ich privádzajú k smrteľnému šialenstvu. V neznesiteľných bolestiach sa vyhadzujú z rodných vĺn a umierajú so spálenými pľúcami pred zrakmi nevedomých výletníkov. Nijako ich nespasila ani tá naša „atlantická orientácia“. Už by si sa mohol konečne zorientovať a zistiť, že tvojim najväčším nepriateľom si ty sám.

Nevedomosť. To je nepriateľ. Šíp tvojho ducha prestrelí obrazovku, ktorá nesie príbehy namotávok. Cudzích namotávok. Až vtedy začneš žiť naplno žiť svoj vlastný príbeh.

Vedomstvo je cesta. Vedieť znamená skutočne žiť. S úctou chváliť svoju časť, to je šťastie. Máme tak veľa. Ale v nevedomí sa naháňame za svojim chvostom, uctievame bohatstvo a končíme v chudobe. Kto si uctí aj chudobu, môže byť skutočne bohatý.

Ľudia prežijú ako šťastní a spokojní. Lebo keby naďalej boli nešťastní a zlostní, večne neukojení upíri, takto by zničili svoju Zem. Našu Zem. Posvätnú Zem.

Pozri sa na prvý púčik, ktorý uvidíš. Tvoj prvý púčik je tvoja jar. Tvoj púčik, to je tvoja duša. Z nej klíči tvoj jarý duch ku kvetom, plodom, k duchovnému naplneniu.

Človek obdivuje každého, kto chce žiť lepšie. Niektorí si povedali že sa potravinami celkom odlúčia od chovu zvierat, aby spasili zvieratá a Zem. A kupujú motormi prepálené potraviny v obrích obchodoch z opačnej strany Zeme. Načo toľko? Niečo kúp aj  tam, ale nájdi si svojho prírodného hospodára z neďaleka, ktorý ťa bude zásobovať. Príď k nemu na gazdovstvo a teš sa s ním z úrody, pozri sa , ako pracuje. Učme sa znovu hospodáriť.  Ono sa to vlastne nedá bez roboty dopestovať úrodu. Aj za lesnými plodmi musíš kráčať. Zem a seba zachránime  vtedy, keď sa naučíme žiť dobre tam, kde sme. S úctivým a múdrym využitím okolitých zdrojov. Podpor svoju rodinu, prispej k sebestačnosti. Aj srnka v lese raz umrie, mliečne zvieratá na celodennej paši dajú prírodne toľko mlieka, že je aj pre ľudí, ich mláďatá tak veľa nestrávia, v zime matky neschradli, hospodári im dali strechu a krmu. Svet nie je zlý. Zlo je v našej mysli. Naša myseľ je zlá, keď je jedovatá, a týmto jedom ako najmocnejší druh na Matke ničíme svojich súrodencov. Aj strom je brat. Prírodu zničiť nemožno. Možno len zničiť život, ako ho poznáme, príroda je aj bez nás samoobnoviteľná. Ale možno by nám bolo ľúto za prírodou, ako ju poznáme. Za nami.

Nie sú parky. Sú len háje. V každom meste je svätoháj. Pomôž mu, aby sa podobal na ten rodný raj. Aby aj on mohol byť prirodzený.

Nebojte sa plodiť deti. Bojte sa ich trápiť. Kedy už konečne pochopíme, že tie prušiacke školy nie sú pre deti, ale pre väzňov? Prečo nemá každá škola svoj rajský pozemok, kde by deti mohli pestovať rastlinky? Môžete vodiť deti na zájazdy do koncentračných táborov, ale má to zmysel, keď ich nevodíte do svätohája? Prečo im dávaš  im strach, ak im nevieš dať pocit bezpečia? Zákazy, prikázania, a kde sú chvály?  Dokedy budete uctievať utrpenie? Dokedy ho budete vytvárať?

Učitelia musia pracovať aj s rodičmi a opačne. Rodiny so vzdelávaním a vzdelávanie má podporovať rodiny. Inak je to vytrhnuté. Všetky deti sú naše deti. Ale rody sú úctyhodné. Ak sme v raji. Ale očista byť musí. Aj vedomie o zlých činov , ktoré sa stali. Môžeš  loviť konšpirátorov. Sprisahancov. Ale aj tak sú súčasťou tvojho vlastného systému. Azda si myslíš, že je až taký dobrý? Potraviny sú chemickejšie, zem je znečistenejšia, kde je ten tvoj svätý kapitálový pokrok? Ľudia sa boja rodiť deti do sveta, v ktorom majú málo pokoja. A skutočnej, prirodzenej istoty.

Ty pokoj, svätý pokoj máš.

A nevezme ho nikto, ani žiaden ďas,

Keď čisté srdce máš.

A preto jarná očista je tak dôležitá. Aby sme videli rast, kvety, úrodu v čistej duši, čistými čuvmi – zmyslami, v čistom duchu.

Pozrime sa na prírodu, aký je to celok. Systém. Príroda si nevytvorila konšpirátorov. S výnimkou tých, ktorý tvrdia, že príroda je diabolská.

Príroda je domov. Je to naše bytie. Príroda je roda. Si to ty. Ty si príroda. V prírode nie je odpad. Všetko, čo odpadne, iný zužitkujú. Aj Duch je súčasť prírody. Duch je prejavom Prírody a Príroda je prejavom Ducha.  Duch dáva každému také vedomie , ako má pripravenú a očistenú dušu.

Je čas čistenia studničiek. Nájdite si svoju studničku. Možno aj spolu s ostatnými. Môžeme sa podeliť, môžeme mať studničky spoločné. Na svete nie je toľko prameňov, ako smädných ľudí. Ale vody je v nich dosť. Len ju neznečistiť. Voda je posvätná.

Áno, aj takto môžu spievať vtáčkovia oslavujúci jar v raji.

 

Naučili sme sa ovládať svet. Ešte aby sme ho aj pochopili, to by bolo zaujímavé. A aby sme sa naučili v tomto svete šťastne žiť.

Jar nám to dáva zadarmo. Vzdelanie. Očistu. Len otvoriť čuvy.

Pokropiť slzou šťastia Zem.

Posvätiť túto jar.

A precitnúť.

 

Žiarislav, Na Medzi,  k jadnej rovnodennosti r. 19.

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/jar-v-raji

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.