MOJA CESTA K ĽANU

V strednej Európe ľanu nieto.  Semená nemá ani šľachtiteľský ústav.

Marek Rusiňák píše

lan_MarekKeď sa človek prechádza záhradami ukladajúcimi sa na zimný spánok, stáva sa, že mu hlavou blúdi veľa nesúrodých myšlienok.

Ak človečenstvo rýchle nezastaví ten márnotratný spôsob života, neprežije. Bude toto koniec sveta? Ak nie, kto prežije? Najväčšiu šancu bude mať ten kto je pripravený. Ten, kto dokáže zhmotniť každú svoju myšlienku na prežitie. Bude mať človek čo jesť? Nejaké zrno sa stále nájde, v určitých podobách gazdoval od malička a roboty sa nebojí. Bude mu teplo? Určite, býva takmer v lese. Bude si mať čo obliecť? Dočasu áno. Čo si oblečie keď sa mu potrhajú všetky tie lacné veci? Bude nosiť kožušiny! Nie! V nich je človek neobratný a navyše ho stále hryzú, môže ich používať len ako doplnky. Ani si ich nevie opracovať. Bude spracovávať ovčiu vlnu! V susednej dedine to ktosi potajme robí. Dobre, keď bude zle, navštívi ho, ale ovčia vlna ho tiež hryzie. Bude si mať čo…. Ľan! Veď Oľšavica bola známa ľanárska oblasť široko-ďaleko po celé desaťročia, možno aj stáročia. Tu zrazu začína cítiť omamnú vôňu ľanových toboliek s ktorými sa ako chlapec chodil hrávať na susedné družstvo.

Zrýchľuje krok, teraz už iné myšlienky nemajú v hlave miesto. Ponáhľa sa k rýchlopočítaciemu stroju, ktorý vie takmer všetko. Ľan! O ľane nevie takmer nič? Ako to? Veď vie takmer všetko! O ľane nevie takmer nič! Človek niekde robí chybu! Skúša češtinu, angličtinu, ruskú klávesnicu neovláda, iným jazykom nerozumie. Po niekoľkých hodinách a po niekoľkých konzultáciách s mamou a tetou nájde strohé informácie, ktoré ho vôbec netešia. Ľan na pradenie sa už v strednej Európe nepestuje, na Slovensku ho nemajú ani v jednom šľachtiteľskom ústave. Oslovuje každého, kupuje rôzne semiačka, skúša siať… Márne. Ani jeden pokus nevychádza podľa jeho predstáv.

Medzitým sa už rodia myšlienky na oživenie veľmi dôležitej súčasti života jeho predkov, tkania ľanového plátna.

Po troch mesiacoch nachádza vhodné osivo šesťsto kilometrov od svojho obydlia. Päť kilogramov. Viac nemajú. Vraj nie je o to záujem. Šľachtiteľský ústav v susednej krajine iba udržiava ním vyšľachtenú odrodu. Chvála Bohu aj za to! O ďalšie dva mesiace už pripravuje políčko a seje…

PRVÉ PESTOVATEĽSKÉ SKÚSENOSTI

Takto nejako, priatelia, začal môj príbeh oživenia pestovania a spracovania ľanu. Dnes sa už na to pozerám s väčším nadhľadom, vo veľa veciach mám už jasnejšie — netvrdím tým, že som odborníkom v tejto oblasti — no prvotné myšlienky nestrácajú na aktuálnosti. Tak dôležitá súčasť niekdajšieho života je v našom kraji takmer mŕtva a každým chytením praslice do rúk ju udržiava pri biednom živote len pár nadšencov, lepšie nadšenkýň, poväčšine v dôchodkovom veku. Za dva roky, čo sa ľanu venujem som sa dozvedel iba o troch takýchto hniezdach. Ťažko povedať, či sú aktívne, alebo dožívajú, žiadne z nich som zatiaľ nespoznal osobne. Verím, že sa tak raz stane a verím, že postupne objavím a spoznám viac takýchto nadšencov. Dovtedy sa ale musím zdokonaľovať sám a pritom si vystačiť s poznatkami a skúsenosťami nadobudnutými od mojich rodičov a rodákov.

lan_krosnaAk je takýchto hniezd v tejto krajine viac, skladám im poklonu. Nielen preto, že sa postarali o udržanie tohto remesla – umenia, ale hlavne preto, že to vedia dobre utajiť.

Veľmi rýchlo po zvezení prvej úrody som pochopil, prečo sa v ľanovej košeli človek tak dobre cíti. Výroba jednej košele pre poriadneho chlapa trvá jednému človeku ručne zhruba tri pracovné týždne. A to nerátam čas, ktorý som ušetril prípravou políčka traktorom. Pradením na kolovrátku sa tento čas skráti tak o štvrtinu. V jednej košeli je zhmotnenej toľko lásky, že v dnešnom materiálnom svete je priam nemožné stanoviť jej cenu. Človek sa v nej musí cítiť dobre, či chce alebo nechce. Teraz už viem, prečo moja babka z obnosenej dedovej košele ušila menšiu košieľku, z nej potom keď deti vyrástli ušila taštičku, z taštičky vrecúško na bylinky a využívala ho až kým sa nerozpadlo.

Pred tisíckami rokov daroval Boh túto rastlinu človeku na zušľachtenie krajiny, tela i duše. Prípravou priadze človek poriadne odskúša svoje údy, pri pradení sa mu zase otvára harmonický priestor na rozjímanie.

Pri jednom z týchto pradení som došiel k poznaniu, že ja som nenašiel ľan, ľan našiel mňa. Verím, že od onej chvíle budeme spoločníkmi do konca mojej pozemskej púte.

Ťažko sa opisujú slovami moje pocity z ľanu, ale každému z vás, kto prejaví záujem, pomôžem niečo podobné zažiť.

Hodiny vypytovania, zhromažďovania poznatkov, skúšania, zberu, opravy a výroby náradia potrebného na spracovanie ľanu som pretavil do myšlienky zorganizovania tvorivej dielne v ktorej bude našim spoločným cieľom vlastnoručne upradená ľanová niť.

ĽAN SIATY A JEHO SPRACOVANIE NA VLÁKNO

lan_kvetĽan siaty je podhorská jednoročná samoopelivá aj cudzoopelivá rastlina so svetlomodrými kvetmi. Priadne odrody pri vhodných podmienkach dorastajú do výšky 120-140 cm. Je najstaršou textilnou plodinou na našom území. Jeho pestovanie zo strednej Európy neprávom vytlačila bavlna.

Vegetačné obdobie ľanu je 100-120 dní. V našich oblastiach sa priadne odrody vysievajú až po „Zamrznutých“, pretože silnejší mráz dokáže zničiť očakávania z dobrej úrody. U rastliny zasiahnutej dlhodobým, alebo silným mrazom počas rastu sa nevytvoria vlákna dostatočne silné na spriadanie nití.

Ľan je možné pestovať prirodzeným spôsobom len pri ručnom spracovaní úrody. Pri strojovom spracovaní veľkých plôch je použitie chemických prípravkov nevyhnutné. Spracovanie malých plôch strojom alebo veľkých plôch ručne si radšej ani nepredstavujem. Z tohto dôvodu je celý tento príspevok opisom ručného, tradičného spracovania ľanu.

Ľan siaty delíme z hospodárskeho hľadiska na priadny, olejopriadny a olejný. Myslím, že tieto prívlastky jasne naznačujú jeho využitie. Kým priadny ľan má vysokú, málo rozvetvenú stonku, olejný ma zase naopak, nízku a rozvetvenú stonku a svoju živu sústredí do semien, ktorých je viac, sú väčšie a výdatnejšie ako u priadneho ľanu. Olejopriadne odrody sú niečo medzi tým.  Vnímam to tak, že toto rozdelenie vzniklo pri strojovom spracovaní. V rámci skúšania som mal zasiateho zástupcu z každého druhu a môžem povedať že pri ručnom spracovaní by sme mohli každý z nich označiť ako priadny. Dokonca by som hlavne pri deťoch odporúčal začať so spracovaním a spriadaním vlákien olejných odrôd.

Pri ručnom spracovaní by som teda ľan z hospodárskeho hľadiska označil ako priadnu a olejodarnú rastlinu, keďže zrejme vlákno z každej odrody sa dá ručne spriasť a  semeno každej odrody sa dá určite lisovať na olej.

Semena ľanu sa nachádzajú v tobolke, z ktorej ich po oddelení od stonky vymlátime. Farba semena je od žltej až po tmavohnedú. V ľudovom liečiteľstve sa používa proti zápche, na zvýšenie činnosti čriev, liečbu zápalu žalúdka, žalúdočných vredov a prevenciu rakovinového ochorenia žalúdka, pri zápaloch priedušiek a močových ciest.

lanova_kosielkaZhruba 84% stonky tvoria dutiny a póry, použiteľné vlákno tvorí približne 2,3-2,5% objemu stonky. Pre spriadanie je zaujímavá dĺžka stredného vlákna, ktoré je najpevnejšie. Menej pevné vlákno z hornej a dolnej časti stonky sa pri spracovaní oddelí.  Ľanové vlákno je najpevnejším prírodným vláknom. Najkvalitnejšie vlákno získame pri trhaní v ranej žltej zrelosti, ktorú ľan dosahuje zhruba po 95-105 dňoch od výsevu. Je antibakteriálne (neutralizuje aj pot), antialergické (vhodné pre alergikov), neelektrizuje (nepriťahuje prach), dobre odvádza teplo aj vodu, v lete chladí, v zime hreje, … Na oddelenie vlákna od drevitej časti stonky je aj po rokoch skúšania rôznych chemických metód stále najvhodnejšia ta prírodná metóda. Preto považujem ľanovú priadzu za najzdravšiu, aj keby boli pri jeho pestovaní použité umelé hnojivá, pesticídy, či herbicídy, ktoré sa aj tak pri ľane nepoužívajú vo veľkom množstve

MOKRÝ ROK ĽANU NESVEDČÍ

Kolovitý koreň ľanu môže v niektorých prípadoch prerastať až do hĺbky 1m a bočné korene tvoria jemnú sieť až do hĺbky 30 cm. Z tohto dôvodu nepotrebuje veľa zrážok, keďže si vie potrebnú vodu vytiahnuť zo zeme. Zrážky na začiatku vegetačného obdobia umožnia ľanu rýchle vyklíčenie. Menej potrebné sú už pri raste a priam nežiaduce pri kvitnutí, dozrievaní a zbere. Dlhotrvajúce dažde pred zberom dokážu výrazne znehodnotiť úrodu. Mokrý rok proste ľanu nesvedčí.

Popri vymenovávaní výhod by sa patrilo vymenovať aj nevýhody, ale tu mi dochádza dych. Ľanová únava pôdy je jedinou nevýhodou, na ktorú si teraz spomeniem. Na jedno políčko je vhodné vysievať ľan len každých 6-7 rokov.

Pri ľane neotáľate počas celého roka. Ak sa dostanete do kolobehu pestovania a spracovania ľanu, neviete určiť začiatok alebo koniec, ale vo všeobecnosti sa hospodársky rok ľanu začína hlbšou orbou na jeseň, pokračuje zjemnením pôdy na jar, výsevom, pletím (v našej oblasti sa neplelo), na konci leta trhaním, rafaním, močením/rosením, štuchaním/sušením, na jeseň otĺkaním, trením, česaním, v zime pradení, pred jarou prípravou priadze, snovaním a tkaním plátna a v lete bielením.

Tento článok sa nezaoberá ľanom do hĺbky, jeho úlohou je v základoch oboznámiť čitateľa s touto otázkou. Viac sa ľanu budeme venovať na pripravovanej tvorivej dielni do ktorej vás srdečne pozývam.

lan_podujatie (1)

foto: Ladomíra: 1. Marek – pisateľ článku, 2. krosná na tkanie ľanovej nite – na výstave spracovania ľanu v Kokave nad Rimavicou (Koliesko 2014) z dielne pani Ľubomíry Žilkovej, 3. Marek Rusiňák – ľan v kvetu, Ladomíra: 4. ľanové plátna z dielne pani Ľubomíry Žilkovej  (Koliesko 2014), 5. Jasna vo vlastnej ľanovej košielke, Marek: 6. pozvánka na tvorivú dielňu

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/moja-cesta-k-lanu