O prirodzenej imunite, alebo – nový kovid tvrdo metie, starý kovid už aj mätie…

Nový kovid tvrdo metie, starý kovid už aj mätie.

Vyjadrovať sa k tomuto je dnes javí ako riziková záležitosť (podľa niektorých by to mal len imunológ), ale výzva k triezvemu uvažovaniu by snáď nemusela byť chápaná ako hriech.

Na  vládnej tlačovke (11. 10. 2020) sme sa  dozvedeli , že podľa vládnych odhadov je  v tejto chvíli na Slovensku podľa  odhadu 200 000 nositeľov víru kovid 19. Bolo to povedané s hrôzou hlase – aj to, že percentuálne je to viac, ako bolo v USA počas najväčšej krízy kovidovej chrípky. Ak by tie čísla aspoň nahrubo sedeli, to by ale nemusel byť len dôvod na zhrozenie, ale aj dôvod na údiv, pre niekoho až na úľavu. Pri  výrazne väčšom percente zisteného kovidu, než aké bolo v Amerike počas najväčšieho umierania (údaj od predsedu vlády) –  u nás sa vlastne nijaká porovnateľná umieracia hrôza nestala. To môže naznačovať dve veci: Že už máme voči kovidu badateľnú spoločenskú odolnosť, teda určitú kolektívnu imunitu (zdravotnú aj inú, teda zatiaľ nie v rýdzo medicínskom zmysle ), alebo  tento vírus už nie je čím býval – zmenil sa (zmutoval) a podobne, ako iné chrípkové víry, vrátane koronových, nechce zabiť svojho nositeľa. V širšom zmysle kolektívnej imunity by sme teda mohli vzhliadnuť dva javy: zdravotná imunita (nadobudnutá pri priamom styku s vírom, alebo inými spôsobmi), ale tiež  odolnosť spoločnosti a zdravotníckej siete, ktorá sa naučila kovidu lepšie brániť s pomocou lepšieho prístupu, liečiv a spôsobov ochrany. 

Možnosť mutácie: Po experimentoch v koronových laboratóriách, odkiaľ nevieme, ako unikol, alebo ani sám neunikol, vírus „zistil“, že nie sme netopiere či cibetky a  „poľudštil sa“.  Teda – prispôsobil sa na ľudí  (adaptoval) a možno sa – ľudovo povedané – aj umiernil (sú aj opačné teórie o agresívnejšej mutácii, s nedoloženým časový sledom). Samozrejme, že sa mohli stať i obe, či vlastne už tri veci súčasne – že sme za ten čas aj získali nejaký stupeň spoločenskej imunity (lepšia biologická odolnosť ľudí, ale aj lepší prístup zdravotníckej siete, ktorá sa mohla poučiť z prvej vlny) a aj sa vírus zmiernil (teda nie len v pomerne k imunite). Tieto možnosti sa ponúkajú – samozrejme – za predpokladu, že obídeme nesporne jestvujúce rozdiely medzi americkým a slovenským zdravotníctvom, spoločenským prístupom, ale aj rozdielnym (u nás v prírode sa viac pohybujúcim) obyvateľstvom, a vlastne i rozdielnymi spôsobmi vedenia štatistík. 

MENEJ, AKO TRETINA PROMILE?

K dnešnému dňu (13. 10. 2020) – podľa vládnych zdrojov:

Na kovid 19 celkovo: Pozitívne testovaní: 20 886. Úmrtia: 61

S vírusom CoV-19 podľa tejto štatistiky teda umrel 1 z 342 chorých (preukázateľne nakazených) . Úmrtnosť teda predstavuje 0,29 % z tých, ktorí sú dokázateľne nakazení. Počet skutočných nositeľov víru  je v skutočnosti podstatne vyšší, a teda percento, či skôr – v prípade Slovenska – uvedené promile nakazených je v skutočnosti podstatne nižšie. Ak by bol spomínaný, na vládnej tlačovke uvedený odborný odhad skutočných (aktuálnych) nositeľov víru podobný skutočnosti, tak úmrtnosť by sa oproti skutočnému počtu nositeľov víru posúvala pre túto chvíľu prinajmenšom o jednu desatinnú čiarku nižšie (nie vyše 20 000 celkovo zistených, ale 200 000 odhadovaných pre túto chvíľu, ku ktorý treba prirátať tých nevyšetrených, ktorí nositeľmi víru boli, ale už nie sú).  Išlo by teda nie o zlomok percenta, ale o zlomok promile. Tiež si treba uvedomiť, že štatistiky nezaznamenávajú len úmrtnosť na covid-19, ale aj s covidom-19, čo znamená, že príčinou smrti môžu byť aj iné okolnosti. Neznamená to, že by sme to mali zľahčovať, ale že by sme sa mali na vec pozerať triezvo a uvážlivo.

 

NIEČO SA ZMENILO

Zdá sa, že je naozaj výrazný rozdiel medzi prvým náporom kovidu v začiatku nákazy v „návalových oblastiach“ a medzi dneškom.

Dodatky k často publikovaným vyhlásenia:  Aj iné chrípky, koronové aj nekoronové,  môžu spôsobovať trvalejšie následky a aj ich niekedy spôsobujú – pri slabšej odolnosti môžu napríklad oslabiť srdce a spôsobiť jeho zlyhanie a podobne.

Dodatok k opätovnej nákaze ako argumentu proti prirodzenej imunite: Opätovná nákaza tým istým druhom kovidu je podľa niektorých výskumov krajne nepravdepodobná, podľa iných síce možná, ale zdokumentované prípady opätovnej nákazy (predpokladá sa, že inou mutáciou CoV-19) sa zatiaľ celosvetovo rátajú na prstoch. A keby ich aj bolo viac, ako pár,  ako úplne zriedkavé prípady, percentuálne  nepostihnuteľné, zatiaľ dokazujú skôr to, že nejaká prirodzená imunita po kovide tu predsa len je. Percentuálne javí sa byť neporovnateľne vyššou, ako imunita dosiahnutá po vakcíne.

Mali by sme  – pri všetkej opatrnosti a zamedzovaniu šírenia nákazy v primeraných rozmeroch – vyhnúť sa tunelovému videniu, ktoré môže mať tak jednotlivec, ako aj skupina ľudí, keď sa príliš zameria na utkvelé predstavy a zanedbá vnímanie širších okolností. Na vládnej tlačovke (odkaz v úvode článku) sme sa dozvedeli, že ak je v s tejto chvíli 200 000 nositeľov víru (ľudovo povedané nakazených ) tak je to jeden z dvadsiatich či dvadsiatich piatich. No, dajme tomu, že by to tak bolo. Aj počet nositeľov 200 000 je samozrejme približný odhad, ktorý sa dá pochopiť tak, že len malú menšinu nositeľov sa podarilo vyhodnotiť ako pozitívnu, keďže výrazná väčšina príznaky nemá, alebo sú zanedbateľné na to, aby šli na lekárske vyšetrenie. A tiež odznela od predsedu správa, že na Orave je vlastne nakazený – približne – každý desiaty. Mimochodom, ak sa aj vládny štáb bráni myšlienke „premorenia“ obyvateľstva (získaniu prirodzenej imunity po styku obyvateľstva s vírom), tak – chtiac-nechtiac – už sa to postupne deje. Dobre, že len pomaly, ale v podstate isto.  Ako si inak vysvetliť údaj z vládnej tlačovky, podľa ktorého je na Orave je v každom treťom dome nakazený, a najväčšia pravdepodobnosť nákazy je od blízkych vo vlastnej domácnosti – ako tým, že každá tretia domácnosť získava, alebo už získala – prirodzenú imunitu? 

EŠTE K ORAVE

Tak pozrime sa na Oravu, kde má byť nositeľom víru každý desiaty. Ten jeden z desiatich zväčša o tom nič nevie, alebo má nejaké mierne chrípkové prejavy, bolesť hlavy alebo jesennú lenivosť, ktorá mu zabezpečuje pokoj na vytvorenie protilátok. Väčšina z tých nositeľov víru v podstate nepôjde k lekárovi, a teda skutočný výskyt víru je vždy väčší, ako nameraný. Čo je však najdôležitejšie, títo súčasní nositelia víru nie sú jediní, čo majú, alebo o pár týždňov  budú mať voči víru vybudovanú odolnosť. K nim treba prirátať aj tých, ktorí túto odolnosť už získali (v minulých mesiacoch), a aj tých, ktorí ju (dnes „kovidovaní“) v ďalších týždňoch nadobudnú, keďže sa ďalší zákonite s vírom stretnú. Ak nás teda mocní  všetkých nezatvoria na niekoľko mesiacov do samotiek a nespôsobia tak, že spolu s kovidom zmutuje aj človek – z tvora spoločenského na homo soliterus a demokracia na akúsi orwelovskú spoločnosť s úplnou kontrolou pohybu osôb s pomocou centrálne vydaných nariadení a sledovania internetu a mobilných telefónov…, čoho sa mnohí, pochopiteľne, obávajú. Zas treba chápať aj zodpovedných, že sa boja nekontrolovaného vývoja… Samozrejme, že kráčame po tenkom ľade, ale  je to lepšie, ako sa utopiť. Na nevyhnutnú dobu to ľudia vedia vydržať, ale nemôže to trvať neprimerane dlho. Vieme, že slovenská zdravotnícka sieť má nedostatok sestier a aj niektorých ďalších zdravotníckych pracovníkov, teraz už aj lôžok, ale (aj vďaka všetkým minulým obdobiam) stále máme v celosvetovom meradla výrazne nadpriemernú a veríme, že aj vylepšiteľnú zdravotnícku starostlivosť, a teda nemuseli by sme krachovať, keby sa naše zdravotníctvo naďalej držalo a využilo možnosti na zlepšenie. Nie je nijakým tajomstvom, že zdravotnícka sieť je platená z daní výrobných a pridružených oblastí, a že krajina musí žiť, aby zdravotnícka sieť mohla jestvovať. Toto vyváženie hospodárstva so zdravotníctvom  teraz nebude jednoduchou vecou, ale nejaká rovnováha byť musí. Nemali by sme sa spoliehať na to, že nejaká západná banka bánk si zjednodušene povedané len tak vytlačí, či inak vyčaruje nové peniaze a nám z tohto čarovného balíka blahosklonne odvalí pôžičku, to sa síce aj môže stať, ale potom sa to môže premietnuť do krízy.

PRIRODZENÁ ODOLNOSŤ TELA I DUCHA

Keď už sme počuli toľko odhadov o rozmeroch a hrôzach šírenia nákazy, mohli by sme dostať z odborných vládnych kruhov aj nejaké správy o odolnosti obyvateľstva slovenského voči vírusu z radu kovidského. A ako nám táto spoločenská odolnosť v tomto mesiaci narastá. Keďže sme nedostali  správy o stave imunity, ktorá tu – nejaká – nesporne je,  počuli sme zväčša len stresovité prejavy,  musíme sa na základe správ, ktoré sme dostali a vyhľadali, uspokojiť s odhadom spoločenskej odolnosti získaného zo šumu dubových listov: Dušičky 25-30 %, Zimný Slnovrat okolo 50, po Hromniciach cez 60%. Posledné vety môžete pokojne vnímať aj ako básnický obraz.

Ak by teda bol pomer nositeľov víru (spravidla imúnnych) podobný, ako v týchto dňoch (stovky prípadov) a tento postup by pokračoval v pomyslenom – nie väčšom, radšej v o niečo menšom  počte nositeľov víru, (ktorí sa zväčša svojpomocne vďaka prirodzenej imunite – odolnosti –  s týmto vysporiadajú), tak ku koncu zimných mesiacov  by mohla byť domorodá spoločnosť v súvislosti s kovidom nahrubo imunitne ustálená.  V úplne najlepšom prípade teda vakcínu, s ktorou prídu v budúcom roku, si podobne, ako iné chrípkové vakcíny, dajú pichnúť  tí, ktorí v tom vzhliadajú niečo naozaj pre zdravé prežitie dôležité. Samozrejme, že ide o pomyslenú rovnováhu počtu imunizovaných nositeľov víru vzhľadom k možnostiam, ktoré zdravotníctvo vie zabezpečiť pre neodolných, a lepšie je mať o niečo menej nositeľov, ako o niečo viac než je to, čo účinne zvládame. V blízkej dobe ešte môžeme byť vystavení spoločenským skúškam.

My sa zatiaľ môžeme snažiť nájsť si v tomto stave dobrú polohu a využiť to v prospech našej zdravotnej, ale aj duševnej odolnosti. Nenechajme sa vykývať, i v zmenených spoločenských podmienkach si chráňme zdravie, svoje ciele a rovnováhu. Duchovne a duševne silný človek sa ani v stiesnených podmienkach nezlomí, nerozhádže a vie, že sa sa vzdáva časti svojej slobody, tak z dôvodu uvedomenia, a to na dobu nevyhnutnú, len v potrebnej miere.

No a nám ostáva len – držať si svoj zdravý stred. A správať sa ani nie príliš kŕčovito, ani príliš rozpustilo. Skrátka – ako jednotlivci, ale aj ako spoločnosť sa môžeme správať – rozumne a vyrovnane.

Snímka – pisateľ

Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/novy-kovid-tvrdo-metie-stary-kovid-uz-aj-matie

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.