Od Slnovratu po Nový rok, alebo – kto nám dáva vianočné darčeky?

Zemislav: Ahoj Žiarislav, poprosil by som ťa, či by si napísal, ako by sa dali svätiť Vianoce v pôvodnom prírodnom duchu, s odkazom na naše predkresťanské zvyky a obrady. Niečo ako návod na priebeh štedrej večere, aby sme deti nemuseli klamať, že darčeky nosí Ježiško .Ďakujem

Žiarislav: Prirodzeným spôsobom, v pôvodnom duchu, možno sláviť, či svätiť Vianoce a všeobecne sviatok Zimného Slnovratu vcelku jednoducho:

Príchod –  Advent. V pôvodnom duchovne je to očakávanie príchodu – príchodu Slnovratu – teda – návratu Slnka. V ezoternom kresťanstve, akým tento prúd kedysi bol, bol  narodený syn predstavovaný ako slnečné božstvo, čo je doložené z vysvetlenia Konštantína Slovanom. V našom, a teda  pôvodnom duchovne, sa znovuzrodilo slnečné božstvo  slnečné dieťa – nové Slnko – a toto ľudia očakávali. V pôvodnom duchovne teda príchodný veniec  (latinsky adventus – príchod ) znamená očakávanie Slnovratu a s tým spojené sporé jedenie, úkony zladenia príbytku a konečne i zmierenie sa s rodinou a občinou. Znak na dverách predstavuje slnečné kolo – posvätný slnečný kruh (svarga) so znázornenými 4 stranami Slnka – príchodný veniec to. Na rozdiel od kresťanského kríža je tento „prakríž“ rovnoramenný – a v kruhu (venci), doložiteľný od mladšej doby kamennej  – v pôvodnom duchovne práve v tejto podobe. Už v tomto období je obradné doložené vysväcovanie príbytkov kňažkami (ľudovo vysvetľované ako obrad Lucie), ktoré je (synkretickým) pozostatkom staršieho obradu. V tomto období je teda dôležitá očista osôb i príbytku.

Svätý Ded – predslnovratový sviatok  (neskôr v Byzancii Mikuláš, na Západe tá istá náhradná osoba ako Santa Klaus). Deťom povieme, že pôvodne si ľudia ctili duchov rodu, duchov predkov – posvätných Dedov a posvätné Baby. Vysvetlíme im, čo sú predkovia. Pretože – bez ich sily, bez ich živy by sme sa nenarodili, sme ich potomkami a oni dávali dary svojho života pre nás. Hovoríme im vážne, i veselé príhody zo života starých a prastarých otcov a mám. Deti sa na nich tešia a ak máme na to chuť a živu, môžeme po dohode s priateľmi vystrojiť jedného „svätého deda“ s bielou bradou, čapicou a bakuľou (ozembuchom), ktorý deti či už postraší, alebo – radšej ich obveselí. (Tento sviatok bol na Slovensku známy ako obchôdzka s Dedom do 1. pol. 20. storočia). V dobe pred Zimným slnovratom je teda sviatok uctenia si sv. Deda, ktorý je v našom časníku – na Deducha – v štátnom kalendári  na Mikuláša.

Kračúň – Kračún, najkratší deň v roku. Je to názov zimnoslnovratového okamihu i celých (vianočných) sviatkov u niektorých Slovanov a odtiaľ názovo prešiel i k Maďarom („Karačóň“) a k Rumunom (Kračun). Noc pred Kračúnom – „Svätá noc“, keď sily dobra a svetla zvíťazia nad tmou, zlom, lžou a nevedomosťou.Slováci noc pred Kračúnom považovali za čarovnú. V tomto čase sa konali stretávky mládeže (milostné hry) do novoveku.  Túto noc zvykli „merať“, teda – nespať, ale sa stretávať. Noc využívali aj na nahliadanie do budúcnosti. V staršej dobe to bol čas slnovratových obradov. Obradná noc. V dnešnej dobe je to stretnutie Slnovratu s obradmi, hudbou a tancom, často spodobené z dôvodu pracovnej doby na sobotu okolo Slnovratu, pred Štedrým dňom. V našom prípade – celoslovenské stretnutie Zimného Slnovratu :-), alebo – miestne a rodinné stretnutia.

Slnovrat – deň po kračúnskej noci. Vlastné obrady v dome – poriadok, vydymenie domu, kútov i osadníkov pre zdar a zdravie „po Slnku“ – teda pravotočivo, vyzdobenie domu – bytu – vetvičkami ihličnanu, imelom. Zapálenie 4 sviecí v kruhu na znamenie posvätného Slnka. Piesne, priania, spevy na oslavu novej slnečnej sily.

Štedrý deň – na 3. deň po kračúni – Pod vetvičkami – pôvodne, alebo pod stromčekom (vrcholcom ihličnanu) – vyzdobeného obetnými stužkami a plodmi (orechy – znamenie jadra, plodnosti, zdravia, sily… ) sú darčeky, ktoré sú nasledovníckym obradom Oseňa. Deťom povieme, že darčeky si dávame na znamenie slnečných vlastností, ako je svetlo, láska, spolupatričnosť, sálanie sily – jasu. Že podľa dávnych povestí nášho národa sa v tento deň oslavovalo narodenie nového Slnka – ktoré sa znovuzrodí ako krásny, slnečný div (zázrak) každý rok a my si na počesť tejto udalosti, alebo na počesť vzájomnej úcty a lásky, alebo aj – aj, dávame navzájom darčeky. Niečo si vždy vyrobíme, otec zaúča malého syna, alebo aj dcéru, prihotoviť darček mamke… Darčeky nemusia byť drahé. A najlepšie, keď sú z prírodných látok, aby sa aj dalo pekne vysvetliť, ako ľudia dokážu v prírode vyrobiť také pekné veci. A tie najdrahšie sú tie, ktoré vyhotovíme sami. Obradné jedlá, koláč slnečný…Chválime dary pred jedlom. Otec alebo mama sa pýta spoza kruhového koláča, alebo misy koláčov, či ho (ju) vidia (doložený vianočný obrad na Slovensku). Deti sa dozvedia, že odteraz (od Slnovratu) sa budú dni predlžovať a noci budú kratšie. Štrgneme si pohármi (deti vodou) pri prianí, aby sa nám a spolu darilo.  Vytvoríme v dome dobrú náladu, nestresujeme a urobíme si pohodlie. Hovoríme si príbehy zo života, spolu sa hráme a ak si pustíme cudzie príbehy (na obrazovke), tak nie veľa, aby nám to nezahltilo náš vlastný svet. Takto prežijeme Slnovratové sviatky nazývané aj Posvätné noci – z nemčiny rozvonoznačný názov  Vianoce (vajnacht). Názov pochádza z nocí slnovratových. Viacmenej – na rozdiel od anglických „Christmast“ (Kristovín) s týmto obsahom priamo nesúvisia, keďže nie je nijako doložené, že by nejako súviselo narodenie Ježiša so Slnovratom. Sviatok bol presunutý na Slnovrat (zo 6. januára) v čase obsadzovania Európy (4. storočie) privezeným duchovnom a teda slnečné vysvetlenie sviatku je pôvodné, prírodné a prirodzené. Nie je nutné nahrádzať lož o nosení darčekov Ježiškom –  nosením darčekov slnečným duchom (Svarožičom). Ak už, tak uprednostníme vysvetlenie darovania darčekov na počesť slnečnej sily (slnečného ducha), alebo slnečnej – slnovratovej udalosti. Nie je to vhodné aj z dôvodov lásky k pravde, ku skutočnej pravde a láske, a aj s dôvodu úcty ku zvykom, ktorých súčasťou to nebolo. Obetiny blízkym zdôvodníme slnečným znovuzrodením a úctou k týmto hodnotám.

Stromček – je znamením posvätného stromu života, posvätného stromu –  rodostromu, v starej dobe predstavovaný len vetvičkami. Tak to mnohí robíme i dnes. Aj dnes tak mnohí slávime – vetvičky vo váze v tvare stromčeka ozdobeného prírodnými ozdobami zo slamy a iných, prírodných  ozdôb. Menej blikania z elektriky, viac pokoja a svetla pre dušu. Keď sa povenujeme blízkym, blikotanie im nechýba.

Obchôdzka – Oseň, koleda… – od Slnovratu, v prvé dni (aj na Nový rok) – ak vstúpime do domu blížnych, hovoríme verše , alebo aspoň priania – „…a prajeme vám šťastia, zdravia a božského poženhania…“. To zvyklo byť hlavne v čase slnovratových – vianočných sviatkov. Pisateľ od detstva skladal takéto verše a pri návšteve rodiny sme ich hovorili, keďže tradičné koledy – bolo ich pár –   neboli vždy uskutočniteľné. Ako napríklad – „a tie štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný…“, keď ste bývali v bytovke. Skrátka, akékoľvek dobré prianie je dobré. Staršie dary Slnka predstavovalo zrno – rozosievanie zrna s prianím – obrad zvaný OSEŇ. Na tento pôvodný darovací obrad sa podľa všetkého postupne nabalili aj iné dary – obetiny – darčeky – ktoré pod posvätnými stromami aj v dávnych dobách bývali…

Ples – po Slnovrate, po všetkých obradoch nasledoval občinový – obecný ples. Kedysi s maskami ako nasledovník slnovratových obradov. Dnes – pozostatok – plesová sezóna.

To bolo heslovite k priebehu slnovratových sviatkov – Vianoc, ako ich uskutočňujeme dnes. Ak sa pýtal Zemislav na to, čo povedať deťom, tak dnes sa snažíme hovoriť deťom pravdivo a oni to oceňujú. Od troch rokov vedia povesti o stvorení sveta slnečným divom nebeského ohňa –  Svarogom, a hovoríme im ich ako povesti. Vidia aj vzdelávacie snímky o stvorení vesmíru veľkým treskom a o vytvorení Slnka a planét, čo je tiež  veľmi podobné pôvodným povestiam. V podstate vôbec nevidia také kreslené rozprávky , ktoré sú nanič pre cítenie, vedomie a vzdelávanie a narobia viac škody, ako úžitku. Vzdelávame ich o našej kultúre a tiež im povieme, že na zemi je mnoho národov a kultúr a že sú aj iné povesti, rôzne. Ale že povesti nášho národa sú pre nás veľmi dôležité. Nič im nevnucejeme, ale ich vzdelávame, kedykoľvek sa opýtajú niečo, snažíme sa popravde odpovedať.  Deti sa tešia na darčeky od rodinných príslušníkov, sami sa ich učia pripravovať a nikoho nenapadne do toho umelo pchať náboženstvo. Približujeme sa vedomiu, pravde, svetlu.

Nový rok ako taký nie je sviatkom, ale nesie črty slnovratových obradov, takže ho môžeme považovať za posledný slnovratový obrad spájajúci nás s novým slnečným kolom. Prináša nové – ročné kolo dobovej závitnice. Preto si môžeme pred, alebo aj pri novoročnom jedle priať zdravie, dobré vzťahy, hospodársky zdar a aj osobné priania a predsavzatia, ktoré by sme radi naplnili. Začiatok roka je síce naša – ľudská predstava, ale vnímanie takéhoto slnečného kola môžno využiť na priaznivé pôsobenie.

Aj deti sa tešia na slnovratové sviatky, to je dobré.

 

Koleda v pôvodnom duchu – Pásli ovce

Ľudovo-novodrevná koleda – Voláme Roda

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/slnovratu-novy-rok-nam-dava-vianocne-darceky

4 komentáre

Skočiť na formulár pre pridanie komentáru

  1. Ahoj Žiarislav, ďakujem za sdielanie. Poprosil by som ťa – keby sa nejake dieta spytalo – čo by si odpovedal, ako to presne myslis, keď hovoríš: „A tie najdrahšie sú tie, ktoré vyhotovíme sami.“ a prečo. Pre koho najdrahšie? Lebo ja by som skor povedal, že dieta to moze vidiet aj trochu inako. 🙂 Ďakujem

  2. Nie úplne rozumiem tej postupnosti. Čítam, že Kračúň bol najkratší deň v roku. Čítam, že noc pred ním, bola posvätná noc. Aká bola potom noc po Kračúni, kedy bola najdlhšia noc?Ktorá potom bola tá posvätná, noc pred zimným slnovratom, alebo najdlšia noc roku?

    Ďalej čítam, že po Kračúnskej noci bol Slnovrat tz. že Kračúnska noc je najdlhšia noc v roku a nie noc pred Kračúnom?

    Na tretí deň sa slávi štedrý večer? Prečo na tretí deň? Už vlastne večer, keď zapadlo Stará Slnko, sa zapálila slávnostná vatra v dedine /občine/ a spoločne sa hodovalo. Nebola štedrá večera práve v tento večer? prečo až tretí deň?

    1. Slovo Kračúň má dva významy: 1. najkratší deň v roku, 2. Slnovratovo-vianočné sviatky ako celok (prienik aj do Maďarčiny a Rumunčiny – Karačóň, Kračun). Keď poznáme tú divadeľnú hru „Noc pred Kračúňom, tak v tej dobe ešte aj v niektorých slovenských krajoch Vianoce označovali ako Kračúň, ale bolo to aj označenie slnovratového dňa. Dnes, a to je len od 20.storočia, máme kalendáre s presnou hodinou a minútou slnovratového okamihu. Napríklad v r. 2016 bol kračúň – zimný slnovrat 21.12. o 11.45, takže najkratšia noc bola pred Kračúňom a to pre tú chvíľku štvrťhodiny predpoludním, prakticky v minulosti nezmerateľný rozdiel. Tohto roku bol okamih Slnovratu o 23.23, takže najkratšia je noc po Kračúni, ak ním myslíme len biely deň, samozrejme. Je to však taký malý rozdiel, že máme v podstate výrazne akademickú rozpravu. Etnologickou sa stane, keď si uvedomíme, že v 8., 14., či 17. storočí tieto takmer nemerateľné okamihy nehrali rolu. Jednoducho „meranie“ , teda bdenie počas čarovnej noci sa spodobuje na noc pred sviatkom. No a prečo Štedrý deň ako po-oseňový obrad až na tretí deň po kračúni? Aj letný Slnovrat -Jána je až 24. 6. V občinách neboli rozhlasy a rozvidy :), nie v každom hradisku bolo presné meranie podľa tieňa kopca, či obelisku vrhnutého na kameň, či nejakú značku. Aj v období slávnych rondelov bolo potrebné pred obradovými obchôdzkami uskutočniť obchôdzky po osadách. Že je Slnovrat, to je isté až vtedy, keď už je na druhý deň taký istý, alebo kratší (dlhší) tieň (letný – zimný Slnovrat). Takže pre vedomcov v starovekých dejinách je ako Slnovrat spravidla označovaný až deň po najkratšom dni, teda prvý predlžujúci sa deň. V tieto dni prebiehajú jadrové obrady. A oslavy – plesanie – plesy – sú až po hlavných obradoch. Pochopiteľne. V dedine, odkiaľ mám predkov, trvala slnovratovo-vianočná obchôdzka 2 – 3 dni. Dedina bola dlhá, obrad poctivý a domov veľa… Najpr boli v čase slobody pôvodného duchovna verejné obrady (občinové) a potom až hodovanie v domácnostiach. I dnes to tak robíme. Aj svadba trvala ešte v mojom detstve 3 dni a pohreb je podľa staroslovanského zvyku tiež na 3. deň. To neznamená, že by niektoré obrady nemali byť už skôr. To má svoj čas a postup. Toľko v skratke.

  3. Mala by som prosbu. Vie mi niekto poradiť, ake jedlo pripraviť na sviatok Kracuna? Dakuje. Za každú inšpiráciu.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.