«

»

máj 01 2018

Print this Článok

Stavanie májov – nasledovnícky turíčny obrad úcty rodostromu

Po návrate z hudobných vystúpení v podpolianskej obci medzi Zvolenom a Detvou (vie niekto upresniť? ) sa pred májom v r.18 naskytol tento pohľad.

Stavanie májov je nasledovnícky obradom uctievania posvätných stromov. Tie boli vyrubované od 9. storočia (záznam o hanebnom vyrúbaní posvätného stromu Konštantínom (Cyrilom) až do novoveku (vyrubovanie posv. stromov na vŕškoch pri kostoloch za Márie Terézie). V dávnej dobe – v časoch slobody pôvodného duchovna – konali predkovia pri posvätných stromoch obrady, ako svadobné a iné prísahy, ale i niektoré obrady výročné. Podľa starých záznamov sa v slovanských svätohájoch konali aj súdy a práve v posvätných lesíkoch bolo pred zavedením kostolov a univerzít prvé právo bezpečnosti (azylu). Po vyrúbaní posvätných stromov predstaviteľmi invázneho,  štátom ustanoveného náboženstva, ľud naďalej túžil po pôvodných zvyklostiach, aj k úcte k (rodo)stromu, ktorý predstavuje aj rod a kmeň (národ). A tak vznikol nasledovnícky zvyk –  strom priniesť do dediny či mesta, kde už bol posvätný strom sťatý a na čestnom mieste ho vztýčiť spolu s obetnými stužkami, venčekom a hodovným nápojom. Už tam teda nevidíme hodovný roh ani sochu so 4 tvárami, či niečo iné, nevidíme tam púhym telesným zrakom ani posvätný živý strom, ale tam vidíme strom, ktorý je ešte živý, aj keď práve umiera. Ľudia ho však v podmienkach vedomia, aké práve je, vnímajú ako čosi živé, ako čosi bytostne svoje.

V neskoršom období máj ako znak rodostromu stavajú mládenci pred domy, v ktorých sú dievky. Pretože kde sa z dievky stane žena, tom rod môže pokračovať. Toto akoby pripomínalo niekdajšie zásnuby v posvätných hájoch.

Dodajme, že „máj“, „strom“, alebo „pierko“, čo je označenie malého stromu, bolo aj súčasťou osláv Letného Slnovratu (stavanie kráľa), svadobného sprievodu, zvihnutia krovu pri stavbe domu a zimného Slnovratu – Kračúňa – Vianoc. Vo všetkých prípadoch bol strom spojený s obetnými stužkami a obetinou hodovnou.

Zvyk stavania májov prežil tisíc rokov inváznych duchovných prúdov, prežil aj obdobie vedeckého socializmu a drží sa aj v období spotrebného a vedeckého kapitalizmu. Drží sa ako poukaz na naše vedomecké korene.

Máje dodnes stavajú potomkovia kedysi mocných Slovenov ručne a obradne – s hudbičkou a tancom –  v kruhu dediny  alebo aj mesta. V niektorej dedine práve mládenci majú v rukách „štylky“, chlap tlačí obrovský strom hore na traktore značky „Džon Dír“, a chlapi na oboch stranách strom istia dhočizným horolezeckým lanom, niektorí majú tričká s nápisom v cudzej reči. Krajina je začlenená do ďalších – novších sieti nadnárodných mocenských kruhov. Ale v skutočnosti, pod tými všetkými vonkajšími znakmi, za strojmi, ktoré sme si už nevykuli, pod maskami mien, ktoré sú vtlačené vonkajšími vplyvmi, sme to stále my. Pretože rok čo rok vztyčujeme k nebesiam znaky posvätných stromov. Často s rodovými piesňami, ľudia hľadia na nebo – cez plápolajúce stužky – na znak mužského pierka slobody ovenčeného ženským znakom kruhu. V tomto posvätnom spojení dvoch podstát vesmíru – ženy a muža, večnosti a času, perného prvku a ladnej podstaty, ducha a duše, v tomto posvätnom spojení je – ba či nie je – ale skôr je – nádej pokračovania našich rodov, nášho národa, nášho sú-národia slova, nášho prírodného ducha, naše všeľudskej, ale aj všebytostnej prírodnej kultúry, ktorá je tak osobná a rodová, ako aj nadosobná a všehomírna. A v tejto chvíli, po čare poslednej dubňovej noci, v prvý deň mesiaca traveň, v 18 roku obrodeného prírodného ducha, pisateľ zas ob-vetuje vetami týmito na počesť dávneho a každoročne znovuzrodeného obradu, ktorý pripomína naše prebudené vedomie, milovanú, vedomú slobodu, májovnícke voľby svojej cesty, samosprávy a voľby májových vladykov a kráľovien, spojenie Matky Zeme s Otcom Všehomírnym, spojenie reťazca predkov s potomkami a nasledovníkmi. A to všetko pod posvätným stromom, ktorý sa týči k nebesám na mieste, na ktorom ho nik nemôže vyrúbať. V našom duchu – a teda – VŠADE!

Tento zvyk je zachovaný na Slovensku a na Morave. V Čechách už nie tak a na západ od slovanského sveta ho nevidíme.

 

Stavanie májov – Strážnice – Moravské Slovácko. Zdroj: skanzenstraznice.cz

Stará dobrá ručná práca – stavanie mája v Ružomberku. Zdroj: Dnes24.sk

Pôvodne nebolo treba stavať máje, stužky, obradný nápoj a iné obvetiny kládli predkovia priamo k posvätným stromom. Svätoháje boli často na vŕškoch, kde po ich násilnom vyrúbaní a vyklčovaní postavili kostoly. Na obrázku strom v Tule. Zdroj: udivitelno.com

ZBIERKA na Žiarislavovu knihu Na vrchárskom chodníku

Podobné články

TURÍCE – NA DUCHA – RUSADLÁ – M... Záznam z 30.4.13 – Rodná cesta na Slobodnom vysielači – SVIATOK MÁJOV – plodonosné slovanské obrady - vypočuť 29.4.13 Slovanské zvyky: Dávne „máje“...
Žiarislav dokončil novú knihu – môže vyjsť s... Jeden z predbežných náčrtov obálky – s kresbou akademického maliara Igora Strinku.   Rodná cesta: Na Startlabe si práve spustil zbierku na...
NESTAVAJ MÁJ – NECHAJ HO STÁŤ! Slovanské zvyky: Dávne „máje“ sme nerúbali. Žili naprostred občiny.Stavanie májov. Známa vec. Neznámeho pôvodu. Čo to vlastne znamená, keď staviame má...

Permanent link to this article: https://www.rodnacesta.sk/stavanie-majov-nasledovnicky-obrad-ucty-posvatnemu-stromu

1 comment

  1. Monika

    Tá obec hore na fotke je Zvolenská Slatina

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>