Voláme Roda – Zimný Slnovrat na Podpoľaní

Zas inde, ale znovu pod tým istým Slnkom.  

Výstavy. Známy fotograf ľudových zvykov, miestnych lazov  Anton Kečkár Trebuľa  vystavil snímky miestnych zvykov, dávnych kečkárov, javov, ktoré prepájajú minulosť so súčasťou a snáď i budúcnosťou. V dome kultúry rozložil svoje záchranárske dielo i Lukáš Jurčo Kožušinárske výrobky starých majstrov i repliky, ktoré sám vyrobil. S ním prišiel aj kušnier Jozef Kučera zo Štolianskeho lazu, aby mu pomohol predstaviť horúcu novinku – Lukášovu knihu Ľudové kožušníctvo na Podpoľaní a v Severnom Novohrade.

Výšivka s nášivkou na kožuška zo zbierky Lukáša Jurču. foto: Karolína

Odzneli piesne – fujarové, gajdové, dávne i novodrevné. Na fujaru a gajdy hrali fujaristi a gajdoši .- niektorí aj v jednej podobe – Rodan z Budičky, Veleslav z Príbeliec, Čarad zo Svitu, Blahosej z Popradu, Samo z Trenčína, a ďalší. S dvoma fujarkami sa pripojil aj Žiarislav, ktorý zahral novodrevnú „Rúbali svätoháj“ a pieseň „Koníkovi uzdička“, ktorú mnohí poznajú ako pieseň hranú s bubnami, husľami, basou a píšťalami so skupinou Bytosti, ale teraz vyznela čisto s fujarou akoby práve takto vznikla.

Ešte pred hlavným slnovratovým obradom prekvapila svojim vstupom Hriňovská obradná skupina. Starý – Kubo od Betlehemcov chodil po sále, laškoval, strašil  a koledoval.

Hovory o podstate. Slnovratu. A vecí .

Obrad snovratový v rodnom duchu. Koleda „Voláme Roda“… A – voláme Slnka sálavú silu Svaroga…

Hodovný stôl bol plný vecí, ktoré tam priniesli účastníci, od hodoných koláčov až po domáce chleby.

Vejan. Živý a povzbudivý. Roztancoval prvých ľudí.

Prastrom. Hĺbavý a nadčasový. Rodanova skupina sa rozrástla o ďalších hráčov, široko rozvinutých, takmer všetci hrali na viacerto nástrojov. Gajdy, píšťala, fujary, brnkacie nástroje, bubny, bolo to milé prekvapenie.

Žiarislav a Bytosti. Po fujarových ladných perné pesne. To už sa nielen tancovalo, ale ale aj masovo spievalo A spev. A tanec. A stretnutia.

A potom, keď sa vypla aparatúra, sa hralo a spievalo ďalej a ďalej. Hral azda každý, kto mal so sebou hudobný nástroj.

Na druhý deň v nedeľu bol snem.  Žiarislav spomenul mediálnu blokádu obrody pôvodnej kultúry a poukázal na možnosť návratu podujatí do tieňa karpatských hôr. Výrazná väčšina zo štyridsiatich účastníkov snemu, ktorý ostali do druhého dňa, sa vyslovila za to, aby bol o rok  Zimný Slnovrat v lese. Obdobie prenajímania kultúrnych domov sa zdá sa, že končí.

Tohtoročný aj minuloročný časník maľoval Igro Stomka. foto: LM
Kožušník Jozef Kučera z látok s uvedenou knihou Lukáša Jurča. foto: Karolína
Ako duch predkov Hriňovský Kubo z vianočnej hry. foto: ŽS
Rázovité slovenské maľby nad ohniskom sa čoraz častejšie zjavujú na stenách základných škôl. Do priemetu sa zapojili tisíce žiakov základných škôl. foto: Karolína
Píšťaly z dielne Veleslava z Príbeliec. foto: Karolína
Žiarislav je po Martinovi Ľuptákovi Sanitrárovi asi jediný fujarista, o ktorom sa vie, že skladá aj novodrevné fujarové piesne. foto: Karolína
Rodan foto: Karolína
Veleslav hrá na gajdách aj na fujare foto: Karolína
Vedomecké kalendáre s pôvodným zvykoslovím – slovenská výnimočnosť – výstava diel od roku 1999. Od roku 2000 je v nich aj vyše troch stoviek obnovených staroslovenských a staroslovanských mien. foto: LM
Súčasní podpolianski umelci a remeselníci. Traja z nich boli na slávnostiach Slnovratu: sprava – Anton Kečkár Trebuľa, Lukáš Jurčo, Jozef Kučera. Snímka z výstavy Tona Kečkára.
Obrad Zimného Slnovratu: Voláme Roda. foto: LM
Skupina Prastrom. foto: LM
Prastrom rozbehol tance. foto: LM
Žiarislav a Bytosti v slnovratovej zostave. foto: LM
Na kráľovej holi… foto: LM
…stojí strom zelený. foto: LM

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/zimny-slnovrat-19

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.