«

»

apr 13 2016

Print this Článok

PLOTY, KTORÉ SPÁJAJÚ

Z vrchárskeho zápisníka:

Je to taký šlabikárový názor, že ploty nás rozdeľujú. Keď sa človek prisťahoval do vrchárskeho územia, idúc po doline na bežkách, mal podobné videnie. Nedalo sa takto do dediny prejsť. Mimo cesty boli oplotky, kým u nás, v severnejších horách, sa dalo ísť z dedovho domu spoza dediny na bežkách až k obchodu. A to bola rozťahaná dedina, čo sa vinula v doline ako had nie menej, ako 5 kilometrov.plot

Ploty vedia rozdeľovať. Ale záleží, veľmi záleží na tom, ako sú postavené. Ak postavíte plot s citom a v prírodnom súlade, môže aj spájať.

Napríklad  – človek má plot okolo záhrady. Zdola i zhora je plot pletený. Drevom. Veď preto sa tak plot volá, že je to pletené pletivo, pôvodne z haluzia a prútia vypleteného medzi zvislými, či vodorovnými žrďami. Človek chová kozy, ovce a kone bežne na okolitých pasienkoch, kde sa vzhľadom na to, že je to samota, zdržiavajú. Na noc idú do stajne, košiara alebo ohrady. to ich chráni pred dravcami a človeku to pomáha v susedských vzťahoch. Plot nás spája. Sused sa nesťažuje, že mu kôň stúpil na hriadu a to je dobré. Ak sa stane opak, treba to žehliť.

Dnes sme skončili stavanie plotu. Pomohli „karpatskí indiáni“, ktorým je myšlienka plotov tak trochu proti srsti, ale živnosť je živnosť a nakoniec – ploty nebetónujú, ale len vŕtajú do zeme žrde na skrutkách, ktoré sa dajú vytiahnuť. Tak si človek povedal, že toto je dobrý spôsob, lebo tuto, na medzi, každú chvíľu niekde založí políčko. A teraz tam nemusí biť a kopať narýchlo jamy pre dovezené agáče, ktoré treba vyrezať, ale aspoň sprvoti tam hneď zaskrutkuje ľahké žrde a na ne nasadí lesnícke pletivo. Kozy sú naďalej na voľno, aj ovce a kone sa trochu divia, ale nakoniec záhradu obídu a nemajú s tým žiadnu ťažkosť. Gazdovstvo je ale na tom omnoho lepšie. Ľahšie sa tu udržuje prírodná rovnováha, lebo sme potravinovo sebestačnejší. Vieme si toho vypestovať viac a nemusíme kupovať v obchode toľko tovaru s menej prírodného poľnohospodárstva.  Plot chráni hriady pred kozami, ktorých je tu pár desiatok a nijako im nevysvetlíš, že kapustičky keď vyjedia, tak gazda v zime nebude mať čo jesť a to by veruže nebolo pre nich veľmi dobré. Oni neuvažujú tak v čase a priestore. My áno. Preto tu gazdujeme. Aj v ich prospech.

V novej ohrade je už vykopaná studnička a priesady ovocných kríkov už aj človek ráno a večer polieva. V strmom svahu je už vykopaných 6 hriad, tri na strukoviny a tri na kríky, každá s vyše metrovým prevýšením, takže to vyzerá ako stupňovité terasy. Je v nich zo 6 vozíkov vyzretého, čierneho hnoja a pod nimi hromada vyklčovaných koreňov. Malý vrchár už tam má vozovňu a spálňu pre svoje myšky a najmenší vrchár sa tam vrtí na kúsku hriady vystlanej suchou papraďou a kožkami. Teraz keby sa aj nedajbože skotúľal, po 20 metroch by ho zastavil plot a nemuseli by sme ho hľadať v lese ako včera ten bor na vytĺkanie jám. Človek lezúňovi radšej vystavia malý záchytný plotík hneď meter pod ležoviskom. Lebo svah je tu naozaj strmý – tak aj do 40 stupňov. Ak sa zadarí, tak o rok kope terasy v tej najsvetlejšej slnečnej pasci – nad studničkou, pod veľkou hrušňou s posedovým hniezdom.

plot1Keď sme postavili minule plot, to pre odstavené kozlence a pre kone v noci, aby nebudili účastníkov tábora oblizovaním ich nôh, tak hneď na druhý deň sa ukázalo, že žrde plota a jeho upnutie sú nedostatočné. Do ohrady vošiel hneď na druhý deň diviak. Nadvihol plot, keďže ten nebol dosť pevný. Prešiel sto metrov dodola a chcel vyjsť z ohrady, o ktorej samozrejme vôbec nevedel. Keď narazil čumákom do plota, musel sa zaraziť, že čo tu robí ďalšia prekážka. Túto ale nadvihnúť nevedel. Rozbehol sa a nárazom skrivil stĺpik. Po ďalšom rozbehu druhý stĺpik rovno zlomil a keď sa rozbehol tretí raz, to už isto musel byť aj trochu najedovaný, plot prerazil takým spôsobom, že v ňom ostala diera v tvare diviaka. Z pohľadu spredu. Ako v kreslenej rozprávke. Teraz robíme plot pevnejší. Diviak sa nesťažuje. Isto je aj jemu lepšie, keď nemá zbytočne poranený čumáčik. Bude chodiť poza ohradu, kde má dosť miesta, pravej divočiny. A budeme naďalej priatelia.

Je to taká utkvelá predstava, že nás ploty musia rozdeľovať. Plot nie je dobrý, ani zlý. Je to jednoducho ohraničenie, ktoré poznajú predkovia už od mladšej doby kamennej, keď začali pestovať plodiny a kolo nich robili tŕňové valy, alebo plietli ploty. Plot môže rozdeľovať, ale môže aj spájať. Záleží na tom, kde, kedy, koho a za akých okolností.

Podobné články

Posledný ostnatý drôt Je dobré, keď človek vstáva ako gazda, na svitaní. Napriek umeleckým sklonom a hlavne nočnému písaniu. Ráno v pokročilej jari býva voňavé. Keď vyjde č...
Suchá správa o gazdovaní Na Medzi V tomto roku úroda bola slušná. Zo živých tvorov domácich sa Na Medzi narodilo nie menej, ako pol milióna medonosných včiel. Niekoľko desiatok kozliat...
Hnedé zlato a vôňa zeme Ústami dážďoviek žuje Matka Zem, -slav- Z vrchárskeho zápisníka: Keď človek začal zverejňovať vrchársky zápisník, pred štrnástimi rokmi, písal o k...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/ploty-ktore-spajaju

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>