«

»

apr 27 2017

Print this Článok

Tichá samovražda národa slovenského: Ako sa nestarať o pôdu s blokádou oficiálnych médií

Nepomohli desiatky článkov a nahrávok. Nepomohli výzvy a ani nepomohlo dobre pripravené podujatie v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí – Za ústavnú ochranu pôdy. Nepomohlo ani niekoľko dní vopred rozoslať oznam do všetkých tlačových agentúr a do meinstrímových i alternatívnych médií. Mohli by sme sa vyhovoriť, že v noci u nás, na horách mrzlo a v dolinách aj cez deň  pršalo a fúkal vietor. Mohli by sme zase zvaliť všetko na prírodu a iné okolnosti. Ale nie je to tak. Pršalo len v záverečných koncertoch.

OFICIÁLNE MÉDIÁ ZLYHALI – ICH ÚPADOK  JE ZASLÚŽENÝ

22.4.2017 bolo v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí v čase od 15.00 do 19.30 zhromaždenie za ústavnú ochranu pôdy so 4 zemskými požiadavkami pripravenými združením prírodných hospodárov Gazdovská obroda, ktoré pôsobí vrámci o.z. Rodný kruh. Odohratých bolo 6 koncertov a za ochranu pôdy sa vyjadrili aj hudobníci: Suvereno, Robo Grigorov, Dominik N30 Varchola, Nany Hudák s hosťom Martinom Geišbergom, Jano Svetlan Majerčík, Vejan a Žiarislav a Bytosti.

Z oficiálnych médií – z meinstrímu – neprišiel ani jeden redaktor. A ani o tom inak nepísali.  Napriek tomu, že sme oboslali všetky dohľadateľné redakcie s oznamom o zhromaždení a s výzvou. Na námestie neprišiel ani jeden redaktor. Zjavne si všetci užívali svoje zaslúžené platy po tom, ako ktorísi celonárodnú korupciu hystericky, alebo skôr prešpekulovane zvalili na troch ľudí. Pochod proti korupcii, masmediálne dôsledne spropagovaný, ohlásený s troma vopred označenými vinníkmi , pomôže mnohým zapredancom upokojiť si svedomie. To len oni za to všetko môžu, za všetku tú korupciu,  duše úplatné. To nie my. Ako by pred nimi tu žiadna korupcia nebola. Akoby tu nebola bez ohľadu na výmeny vlád. Povedzme si ale pravdu, priatelia. To je lož. Korupcia je tu nepretržite. Jej kvocient sa nijako výrazne nemení. Filozoficky, politologicky, psychologicky, právne, morálne, a aj sedliacky nie je správne zhodiť jednu zlú vlastnosť  na jedného, či pár ľudí a na nich sa potom vybúriť. Je to mediálny lynč. Zločincov treba odsúdiť bez ohľadu na politickú príslušnosť a spoločenské postavenie. A nie si len vyberať mená a časy. Ale ľudia sa na to chytajú a médiám sa to oplatí. Možno im to aj vyhovuje.

My sme bojovali proti korupcii na zhromaždení za ústavnú ochranu pôdy. Nepadlo tam žiadne meno. Nikoho sme si nevybrali ako terč. Robili sme to kultúrne.  Nemali sme žiadnu vúdú bábiku. A – nemali sme médiá.

Nezáleží na tom, či je médium oficiálne, alebo alternatívne. Záleží na tom, či hovorí o veciach dôležitých. Snímka: Vidimir

Popravde treba priznať, že takmer všetky správy o našom Zhromaždení za ústavnú  ochranu pôdy,

ktoré vyšli mimo našich stránok,  takmer všetky správy šírili alternatívne médiá, ktoré sme oboslali tak isto, ako ostatné. Redaktori niektorých alternatívnych  médiá tvrdia, že oficiálne médiá sú v rukách určitých finančníkov natoľko, že ak sa oni rozhodnú, že sa niečo neudialo, tak sa to ani neudeje. Mediálne vzaté. A že keď sa oni rozhodnú, že sa niečo udeje, tak sa to udeje a bude to celonárodná kauza, aj keby si len grgol komár. Zistí sa jeho politická príslušnosť a novinári sa tam nahrnú ako poslušné stádočko, „zaúkolované“ na pondelňajšej porade na celý týždeň, prípadne, podľa potreby, aj neskôr. Šéfredaktor sprostredkuje povely vlastníka, rozdelí úlohy tým, čo ešte sami nejdú po čiare a manipulácia pokračuje. Takto zjednodušene to vidí alternatívny pozorovateľ, ktorý, či už viac, alebo menej odborne, môže písať, či vysielať pomerne slobodne, mimo tohto mediálneho kolosu. Je to isteže zjednodušené, glosovité. Alternatívnosť nemá vzťah k akosti. Je to len vyjadrenie vzťahu, či skôr odstupu od hlavného prúdu. Od prúdu hlavných spravodajcov a ich spravodajských postupov, stanovísk i – spravodajských  hier. Takže – dobré články môžu byť v meinstríme tak isto, ako aj v alternatíve. Aj podvody. Pravda, je obdobie vyhrocujúcich sa mediálnych zápasov. Hlavný prúd v dnešnej spotrebnej spoločnosti  záujmy prírodných hospodárov v tomto dianí ignoroval.

A našťastie – alternatívne médiá tu našťastie sú. Aspoň niekto sa o našom Zhromaždení za ústavnú ochranu pôdy dozvedel. Lenže – prišlo málo ľudí. Národ neprišiel. A ani sa o tom nedozvedel. Média zlyhali. Je to smutné, ale oficiálne médiá svojim neochvejným mlčaním sťaby jeden človek  potvrdili teórie konšpirátorov. Pritom to nie je okrajová téma. Ústava SR je v národnej rade otvorená a v najbližších týždňoch sa bude riešiť ústavná a celkovo  právna úprava pôdy. Rieši si ju väčšina štátov EÚ. Určite to nie je okrajová téma!

Spôsob, akým sme usporiadali naše podujatie, tiež nie je okrajový. Keď sa stretneme niekde v lese na Slnovrat, je nás aj zo tristo, na neprístupnom mieste. Teraz to bolo v hlavnom meste, na námestí považovanom za najkrajšie, na naozaj ľahko dostupnom mieste. Nie pre usporiadateľov a hudobníkov. Nie pre nás – už parkovanie je tam ťažkosťou. Šesť hudobných zostáv bolo nazvučených skupinou zvukárov, ktorým to tam blikalo spočiatku ako v kozmickej lodi, lebo tam boli rušičky veľvyslanectva z toho superštátu. Zohnali sme 5-metrový rebrík , aby sme prekryli ten znak vojenského paktu, ktorý nám, ako päsť na oko, trčal v altánku nad hlavami na záberoch z podobného zhromaždenia pred troma rokmi. Neobjednali sme si priestor na propagáciu vojenského paktu, ale na kultúrno-hospodársku udalosť. Prekonali sme množstvo ďalších prekážok, vrátane našej hospodárskej straty. Náklady na prenajatie pódia, ozvučenie a iné veci sa blížili k trom tisícom eur – to je peniaz, za ktorý by pisateľ vydal dve brožované knihy, ktoré mu trčia v rukopisoch zo zásuvky. A to statoční hudobníci hrali bez honorárov, dali sme len na pohonné hmoty. Napriek zľave miestneho úradu sme v strate, ale – obetovali sme čas, živu a iné veci, v prospech ochrany pôdy ako národného dedičstva. V prospech národa, kultúry, hospodárstva, v prospech spoločnosti. Upozornili sme na nebezpečenstvá vývoja. Mali sme analýzy zákonov a tiež výstupy gazdovských a farmárskych združení. Ktoré sú vývojom znepokojené. Prichádzamem deň čo deň, o poľnohospodársku pôdu, v krajine, v ktorej sa potravinová bezpečnosť znížila natoľko, že v sebestačnosti klesla z 80 na 20 percent. Gazdovia sú ničení podnikateľmi.  Dali sme to novinárom na tácke, aby sa nemuseli unúvať mimo hlavného mesta. Ale rozhodnutie bolo iné. Mediálna blokáda.

Národ sa nestará o svoju pôdu, nevníma vývoj, pôdu stráca. Národ pácha v nedbalosti samovraždu. A médiá sa rozhodli, že táto samovražda bude – tichá.

A ešte jedna vec: takmer všetci si platíme štátnu rozhlasotelevíziu cez poplatky za elektrinu, aj keď mnohí nemáme rádiá a televízory. Hovoríme si – patrí to ku kultúre. Ale – naozaj? Nielenže neprišli súkromné, najsledovanejšie médiá, ktorých finančné pozadie je spravidla menej jasné, ako u tých alternatívnych. A teda – dá sa to pochopiť. Ale neprišiel ani nik ani z verejnoprávnej RTVS, aj keď sme to posielali všetkým jeho dielčím vysielacím okruhom. A pritom – otázka ústavnej ochrany pôdy by určite pre verejnoprávne médiom mala byť zaujímavá. Hlavne – keď sme v tomto smere v mimoriadnej kríze. Pre zaujímavosť – oficiálne médiá boli v tom čase na demonštrácii „Pochod za vedu“, na ktorom propagovali boj proti alternatívnym médiám. Ústavná ochrana pôdy  je pre nich akože nevedecká?

OCHRANA ZEME JE ALTERNATÍVA? TAK TEDA DOBRE!

Takže – vývod: Jediným múdrym riešením, ak ešte v budúcnosti chceme niečo robiť pre spoločnosť, je budovanie alternatívneho mediálneho priestoru. Pokles sledovanosti oficiálnych médií a nárast sledovanosti médií alternatívnych je zákonitý a pochopiteľný. Nemá žiadny význam snažiť sa zachrániť ich česť a nosiť im správy na striebornej tácke. Naopak. Keď raz ľudia, gazdovia a farmári  precitnú a budú chcieť vykydnúť hnoj niekde pred štátne inštitúcie, treba zvážiť logistickú prepravu niekoľkých vlečiek aj pred vchody oficiálnych médií, ktoré voľky – nevoľky podporujete a ktorým venujete hodiny, dni, týždne, mesiace a možno aj roky svojho života . Keď nezaberá kultúrne podujatie, možnože zaberie – hnoj. A je to za týchto okolností  lacnejšie a účinnejšie.

Podobné články

Petícia za ústavnú ochranu pôdy – 4 zemské p... Petícia za ústavnú ochranu pôdy - 4 zemské požiadavky podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a podľa zákona Ná...
Zdôvodnenie 4 zemských požiadaviek: Prečo takto a ... Dnes je už isté, že Ústava SR sa onedlho meniť bude, a bude vychádzať z návrhu jednej z vládnych strán. Isteže nie je isté, aké bude presne jej znenie...
Národ spí? Vlastná Zem nás nezaujíma? Národná rada otvára ústavu a bude sa riešiť pôda. Ak sa nič mimoriadne nestane, podľa doterajších príznakov bude jej ochrana nedostatočná.  A potom ma...

Permanent link to this article: http://www.rodnacesta.sk/ticha-samovrazda-naroda-slovenskeho

4 comments

Skip to comment form

  1. Jarmila Vagašová

    Kto je americká schránková firma ,ktorá vlastní pôdu pod VSŽ ? Pani ministerka Žitňanská by na to mala odpovedať…protischránkový zákon bol schválený…

  2. Zitka

    Dobrý deň, neviem nájsť termín dokedy treba spísať petíciu a poslať vie mi s tým niekto pomôcť? Ďakujem

    1. Rodna Cesta

      Stále je to aktuálne.

  3. Alexander

    Ja som na zhromazdeni bol. Je ozaj smutne, ze ludi prislo menej ako na Gazdovsku obrodu ci na Slnovrat. Iste, medialna blokada urobila svoje ale ten, co sa zaujima, o tomto zhromazdeni vedel. A predsa aj z tych ludi, ktori o zhromazdeni vedeli prisiel len zlomok. Ak sa niekto vyhovara na pocasie – je to ubohe kedze sa jedna o tak dolezitu vec. Toto je kritika do „vlastnych radov“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>