CESTA K SEBE

Tí, ktorí chceli, aby sme boli čo najviac včlenení do západných štruktúr, dosiahli svoje. Prijatie euro je asi tým posledným, čo sa pri udržaní štátnej zvrchovanosti dalo dosiahnuť. Tento vlak je v cieľovej stanici. Cesta na západ sa končí. Čaká nás ďalšia cesta. Cesta k sebe. Vlak sa zastavil, nakoniec, Západ je v kríze a tak či tak už koľajnice ďalej nevedú. Bolo to zaujímavé dobrodružstvo, sme borci, hm. My sme ale rozbehnutí. Zvykli sme si dávať si záväzky a dosahovať ciele.

A teraz tú živu vrazme do spoznania a naplnenia našej duše. Ono sa to už deje. Nepríklad náš vedomecký vývoj je jednym z dôležitých krokov ľudstva. Jednou hrivnou nám prispel k tomu aj západ zo svojim rozvojom genetiky. Vedeckým detegovaním ľudských génov (doc.V. Ferák) sa v podstate vedecky vyvrátila teória o mladom slovenskom národe. Podľa tohoto výskumu majú Slováci až 80 percent génov stredoeurópskych neolotikov (usadených poľnohospodárov), čo je oproti iným národom, veľmi vysoký „pomer pôvodnosti“.Vzhľadom k dovezeným génom, o ktorých sa tak často píše, ale ukazuje sa, že je ich len málo percent (zdravotná nutnosť). Vedecky to možno označiť za mimoriadnu anomáliu v európskom priestore. Čo z toho vyplýva? Veľa to vysvetľuje. Napríklad to na vedeckej úrovni dokazuje vedomecké state z deväťdesiatych rokoch, podľa ktorých korene slovenského rodného duchovno siahajú do obdobia ľudu popolnicových polí. Ba i hlbšie, pretože spomínaných osemdesiat percent génov podľa spomenutého výskumu spadá až do obdobia našich stredoeurópskych predkov spred 8 000 tisíc rokov (6 tisíc rokov pred Kristom). Najmenej tak dlho teda trvá na našom území aj rodné duchovno (doložené aj v archeologických nálezoch). Nálezy potvrdzujú nielen pôvodnosť obľúbených ochranných, liečivých a inak uctievaných pravzorov (svargy, stromy života a pod.) ale napríklad i vydymovacie misky ľudu popolnicových polí, ktoré teda nepatrili cudziemu národu, ale patrili našim predkom. Aj keď telesná a duchovná totožnosť nemusí byť nevyhnutné vedno, výsledky spomenutého genetického výskumu by prepojením s inými dejinnými vedami mohli nabádať opätovnému prieskumu starobylého slovenského a slovanského duchovného slovníka, ktorý nemohol teda vzniknúť niekedy na začiatku letopočtu, ale je oveľa starší. A to nie menej ako triapol tisíc rokov, keď sa zjavili v povodí rieku Indus prvé indoárijské kmene. Ich sanskritský a védsky duchovný slovník je v základných duchovných pojmoch neuveriteľne podobný až totožný s duchovným slovníkom Slovenov (viď Diva č. 3) a iste to nebude tým, že by ho dávni Slováci prebrali od kočovných Skýtov, ako náš pôvod niektorí mylne vysvetľovali. Nakoniec tento výskum je zaujímavý aj v súvislosti s dianím v a okolo Rodného (Pôvodného) kruhu. Ukazuje sa, že duchovné korene, ktoré uchovávame, chránime a rozvíjame, vyrážajú pod Tatrami z tak dávnych koreňov, že si to dosť dobre ani nevieme predstaviť (skúste si predstaviť, že v tejto Svätej zemi slávime Slnovraty, vynášame Moreny, staviame posvätné Máje, slávime dožinky a kreslíme ochranné svargy a čarokolá už najmenej 400 pokolení (generácií)! A to bez ohľadu na rôzne exotické duchovné prúdy, ktoré sú len dočasné. Rodné duchovno (vedomectvo) je teda našimi predkami udržiavané na našom území najmenej osemkrát dlhšie, ako cirkevné kresťanstvo, ku ktorému sa za Veľkej Moravy hlásila pod vplyvom násilia a s pomocou násilia len maličká hŕstka staroslovenských politikov na kniežacom dvore.

V deväťdesiatych rokoch nás navštívili starešinovia uznávaného arizonského kmeňa Hopi, ktorí vystúpili na Devín. Hľadali v Európe horskú krajinu, ktorá podľa ich veštby viažúcej sa k opatrovaným hlineným tabuľkám zohrá spolu s nimi a Tibetom dôležitú úlohu pri záchrane Matky Zeme. Mala to byť horská krajina s podobným poslaním, aké majú oni udžovatelia indiánskeho vedomectva – Hopi (Hadi), tradiční a uznávaní mierotvorcovia, opartovatelia uctievaného Veľkého kaňona. Našli krajinu, ktorú chráni ochranca Matky – bájny hadí kráľ. Náš veľký kaňom je medzi uctievanými Tatrami a Dunajom (venedskou – slovanskou Gangou). 

Pohonné hmoty sú drahé. Cestovať síce môžeme, ale často to nerobíme. Ale jedna cesta, ktorú si nekúpite ani koruny, ani za eurá (koruna je takisto ako euro cudzie slovo). Je to cesta do hlbín duše. Cesta k sebe. To je naša živa, to je naša hrivna. Napájajme sa na naše korene, prijímajme z nich živu, nech na nás sála sila v strede štyroch sveta strán, v povstaní rozjímajúc na čarovnom mieste predkov. Stiahnime naše mladé výsadky, čo uviazli na Západe, alebo ich zapojme do tohoto chodu. Buďme sami sebou na posvätnej ceste. Tak môžeme najlepšie zachraňovať rovnováhu živlov na Matke Zemi. Duchovnou cestou Slovenov.

 

– člo- , 20.2.2009

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rccasovka-cesta-htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.