Slnovratové priania

Drahé bytosti!

Človek zvažoval, čo vám popriať k týmto sviatkom, ktoré označujeme niektorí ako slnovratové, niektorí ako vianočné, niektorí tak, i tak.

Zdravie, to áno. Zdravie je od pradávna súčasťou zdravenia, samotné zdravenie je slovne odvodené od zdravia, zdravenie je prianie zdravia. Buďte zdraví. A – snažme sa žiť tak, aby to aj bolo možné.

A teda – snáď to nikoho neurazí, keď človek popraje aj vedomie. Vedomie máme všetci, však. Takže – celostné vedomie. Vedomie o súlade, o celkovom súlade – nás a sveta, nášho sveta. Lebo veď ten, čo poznáme, ten, o ktorom vieme, je náš svet.

Ak súladné vedomie, tak aj súlad vám človek praje. Súlad – ladnosť – je nie len základom hudobného zladenia, ale aj duševného. A – duchovného. Súlad je základný zákon vesmíru. Mnoho vecí vo svete by sme si azda predstavovali inak, ako to vidíme okolo seba a možno aj v sebe. Ale predsa len je nejaký hlbší, širší a vyšší súlad, než aké sú naše osobné predstavy. Vidieť tento celostnejší súlad nám umožňuje celostnejšie chápanie.

Chápanie – to áno, to tiež. Bez pochopenia nieto porozumenia, ani lásky. Ak niekoho nechápeme , nemôžeme ho milovať takého, akým v skutočnosti je, milujeme, alebo nemilujeme len svoje predstavy. Preto pochopenie je zásadnejšie ako láska. Pretože bez chápania niet skutočnej lásky.  Od stupňa chápania závisí naše vedomie, ale aj naše cítenie. Chápanie, aj to vám človek praje.

Lásku – áno, ale radšej o nej veľa nehovorme. Keď hovoríme príliš o láske, ona sa môže strácať. Je to – ako keby sme chceli chytať motýlie krídla – naše dotyky im ubližujú. A toľkokrát sme už počuli jalovo hovoriť a spievať  o láske. Ale aj tak vám človek praje aj lásku. Lebo aj keď sa niečo zneužilo, to ešte neznamená, že by tá vec samotná nebola dobrá.

Často hovoríme o šťastí. A tak málo ľudí si uvedomuje, čo to slovo znamená. Šťastie – to nie je len – že sa tešíme, alebo že sa nám stalo niečo radostné. Slovo šťastie – zo staroslovenčiny – sčastie – znamená, že sme s časťou nejakého celku, že z neho máme svoju časť. Svoj diel. My všetci spolu sme časťou spoločného celku. A nie že jeden si utrhne, alebo niečo vyhrá a už má šťastie. To skutočné šťastie je vtedy, keď ho zdieľame s ostatnými. S ostatnými z celku. Také šťastie vám praje človek tento.

Bytosti drahé. Drahé, pretože každý život, každá duša je drahá vec, drahý jav, drahá hodnota.

Jednu vec človek vníma deň, čo deň. A s tou vecou sa s vami podelí. Je to vedomie o obmedzenosti nášho života na Zemi.

Prišiel čas, keď sa máme stať vedomými bytosťami. Ak chceme žiť na Zemi v mieri. Ak chceme žiť v dobrých podmienkach. Ak chceme žiť.

Ľudské bytosti dokázali v poslednej dobe mnoho, mnoho výnimočných vecí. Pozrime sa len na rozvoj vedy. Na rozvoj vynálezov v nespočetných oblastiach. Na rozvoj presúvania správ. Vedecko-technická revolúcia v niektorých oblastiach stúpa tak prudko, že si to sotva stačíme aspoň dodatočne uvedomovať.

Ale jedna vec nás ešte len čaká. Je to vývoj duševný a duchovný, ktorý za týmito rozumovými schopnosťami výrazne zaostáva. My sme takí silní a ten prírodný svet okolo nás je taký krehký.

Preto človek už desaťročia hĺba a hľadá spôsoby, ako uchopiť v duši našu cestu tak, aby sa stala bezpečnou. Našiel aj v našich dejinách mnoho krásnych, často takmer zabudnutých vecí, javov, hodnôt. Úctu k prírodným živlom, k prírodným silám, k dušiam, bytostiam nielen ľudských, ale aj zvieracím a rastlinným. A iným. Svet v jednom živom spoločenstve. Hĺbková úcta,  hĺbková kultúra – hĺbkové duchovno.

Áno, je čas pochopiť minulé stupne nášho vývoja, aby sme pochopili súčasnosť. A treba to nielen pochopiť, ale sa s nimi aj istým spôsobom zmieriť. Ale pritom sa nevzdať dobrých vecí. Tie dobré veci, javy, niektoré aj zdedené po predkoch, môžeme objaviť, nájsť i pestovať z rôznych dôb. To všetko pre tento okamih. A pre ďalšiu cestu. Nás, našich potomkov i nasledovníkov.

Áno, môže sa stať, že budeme podrobení skúškam. Tie skúšky prídu a budú náročné. Človek vám praje, aby ste sa dobre pripravili na vývoj. A aby ste ho zvládali.

Ale nie v tlaku, po latinsky ho dnes voláme stres, nie v tlaku sa dostávame do stavu duchovného naplnenia. Potrebujeme na to nájsť vnútorný pokoj. Aby sme mali jasné oči, čisté čuvy, cez ktoré vnímame nielen vonkajší, ale aj vnútorný svet. A tak vám praje človek aj pokoj. Pokoj pre dušu, pokoj pre náš svet.

Skúsme sa ponoriť do hlbín svojej duše. Nájsť si hoci len krátky čas, ale veď v rozjímaní nie je čas, v rozjímaní je doba, dobrá doba. Nájdime si dobu a ponorme sa do svojho sveta ladných predstáv. Vnútorným zrakom zazrime svoj svet, svoj rajský svet, taký svet, ktorý je dobrý. V ktorom je chápanie, vedomie a úcta. Poďme žiť svoju pieseň, svoj obraz, svoj svet. Lebo nie v cestách po vesmíre spočíva naša nádej. Naša nádej spočíva predovšetkým v zvládnutí súladného života na Matke Zemi.

Áno, je toľko ťažkostí, toľko neporozumenia, toľko nevedomosti, toľko zlomyseľnosti, sebeckosti, bezohľadnosti…

A predsa je tu náš krásny svet. Pestujeme ho vnútornou vytrvalosťou, vnímavosťou, rozhľadenosťou i zapálenosťou pre dobrú vec.

Svet je vo svojej podstate dobrý. Skúsme žiť tak, aby sme si ho práve taký zaslúžili. Ak sa my staneme lepšími, aj svet, ktorý vidíme, sa stane lepším.

V tom nech nám všetky dobré sily pomáhajú.

Nech je aj návrat nášho Slnka k nám prajný.

Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli.

Žiarislav, Na Medzi, 24. 12. r. 18.

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/slnovratovo-vianocne-prianie

2 komentáre

    • P.Urbaník on 25/12/2018 at 13:30
    • Odpoveď

    Veľmi krásne napísané,Prajem aj tebe Žiarislav všetko dobré a aby som ťa stretol naživo ,chýba vždy tak málo.
    Myslým že takéto prianie som ešte nečítal.Tomu sa hovorý od srdca.

    • anna Jánošíková on 30/12/2018 at 18:26
    • Odpoveď

    Drahý Žiarislav a Ladomíra

    ani neviem ako vystižne a zo srdca poďakovať za vrúcne želania,ktoré si čítam od Vás k nám.
    Došlo toľko vianočných pozdravov od známych aj príbuzných,samozrejme,si to vážim,ale neubránim sa myšlienke,že či sa nad tým aj zamýšľajú,čo želajú a píšu. Lebo so slovom sa nakladá fakt ľahostajne a nedbalo,len tak, lebo sa to hovorí,alebo-patrí sa to tak povedať atď.Aj ja sa pristihnem že tak robím.

    Každopádne mi myseľ zablúdi k Vám,do Veporských vrchov,ako trávite Vy sviatky,či máte sneh,ako si spievate,píšete,kreslíte,hráte sa a užívate si rodinnú pohodu.
    Pár krát do týždňa nazerám do Rodnej cesty,či náhodou ste už Vy-Žiarislav nemali ďalšiu reláciu,lebo už sa dlhšie nová časť nevysielala.
    A taktiež skúmam a hľadám kedy zavítate do Trenčína,lebo myslím ,že to bolo v novembri,keď ste tu koncertovali s Bytosťami,tak som túto možnosť prepásla,lebo som to pri ostatných starostiach neskoro zistila.Veľmi ma to mrzí,a tak čakám kedy budete aspoň niekde poblíž Trenčína.

    Knihu Na vrchárskom chodníku mám už prečítanú dávno,kúpila som ďalšiu ako vianočný darček priateľovi dcéry, a veľa ľuďom som dala typ na ňu ako na darček.Cédečko si počúvam dokola-to je neskutočná energia!

    Želám Vám aj celej rodinke všetko dobré.ďakujem za všetko čo robíte.
    Ja stále hovorím,že Vy takú prácu robíte, že sa budú ešte o vás učiť v učebniciach.
    S pozdravom Anna J.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.