Žiarislav: Viniť je ľahšie ako zmúdrieť

O Zemi, zločineckých pákach, politizácii kultúry, 4 živloch a drevenici.

Rodná cesta: Dlho si sa nevyjadril k spoločenským veciam. Stalo sa v spoločnosti v poslednej dobe niečo čo by ťa zaujalo?

V podstate dve veci. Tá čerstvá je vyšetrenie vraždy novinára spred roka a pol. Poukázala na zločinecké prostredie v správe štátu, z ktorého sú občania všetkých spoločenských ladení zhrození, keďže to podhubie tu šlo skrz rôzne, aj opačne ladené  politické strany. Predstava, že ich spája prostredie zločineckých  kupliarov, je pre tých, ktorí chcú žiť v aspoň trochu slušnej spoločnosti,  veľmi nepríjemná.  Bolo by však chybou si myslieť, že ide len o slovenskú rázovitosť, tou bola skôr vražda, ktorá to vyplavila. Pozrime sa na dianie s pôdou v celej Európe. Ten politický bulvár, čo teraz u nás beží, je len špička ľadovca. Pozrime sa na to, s čím tie kruhy kupčia. Zdravotníctvo, pôda, médiá…  My sme napríklad pri nevypočutých volaniach Gazdovskej obrody dlhodobo poukazovali na toto prostredie, ktoré zasahuje aj do kupčenia s pôdou a štátom. Ale nik z tých meinstrímových bojovníkov za spravodlivosť si to nevšímal, a ak áno, tak o tom nepísal. A pritom už bola aj streľba, aj vyhrážanie sa farmárom, aj masívne podvody s pôdou v celom štáte, ktorý bol vo veľkej časti v podstate rozpredaný a znečistený. Je vcelku jednoduché na niekoho ukázať prstom a žiadať potrestanie, ale ťažšie je nájsť spoluzodpovednosť za to vo vlastnej ľahostajnosti. Vinníci niektorých zločinov budú po čase potrestaní, ale to prostredie ďalšieho kupliarstva s hodnotami nie je vážnejšie narušené. Keď nebudú vraždy, kupliari si dajú väčší pozor, náhle prebudení sa upokoja a bude to pokračovať, lebo riešenia zatiaľ nezasahujú podstatu javu. Zase sa rieši iba minulá vina niekoho a nerieši sa hĺbková zodpovednosť. Ľahšie je nadávať, ťažšie je zmúdrieť, to sa týka osoby aj spoločnosti. Sme dlhodobo posadnutí vinou a uniká nám zodpovednosť. Akoby sme uviazli kdesi v prvom diele hrubej knihy a uchlácholili sa dielom druhým.

Foto: Ďuro Shelley

A tá staršia vec?

Tá staršia vec je v podstate nedávne a nadčasové vystúpenie dievčaťa na pôde OSN vo veci klimatickej zmeny.

Grety …..

Áno. Keď sa pozrie človek na snímku, ktorá to sprevádzala i keď si pozrie obrazovú nahrávku, nie je to nič príjemného. Ale ono to ani nemá byť príjemné a pozitívne, má to byť negatívne a aj to je. Žiaľ, tá generačná výčitka je opodstatnená.  Ľudstvo vrhá  svoje narodené i ešte  nenarodené deti spolu so všetkým živým na Zemi do neľahkej doby, ktorá bude veľmi, veľmi náročná. Ale to nielen otepľovaním Zeme, ale celým civilizačným – korystníckym nastavením,.  Ak sa nestane hĺbková zmena, budú sa diať nedobré veci, aké sme my a pokolenie našich rodičov nezažili. Ale obviňovať z toho len politikov je zasa chyba. Zase nie sme v jadre veci, kde sa to dá riešiť,  zas to zamrzlo pri obviňovaní politikov. Áno, oni nesú zodpovednosť a môžeme ich aj volať k zodpovednosti. Ale politici sú takí, aký je ľud. Keď je ľud nezušľachtený, zvolí si nezušľachtených politikov, ktorí sú na jeho obraz. Je ľahšie nájsť vinu v politickej špičke a od nej žiadať opatrenia – napríklad na zníženie skleníkových plynov… A pritom kupovať deťom umelohmotné hračky a cukríky namiesto toho, aby sme spravili niečo naozaj užitočné pre to, aby si mohli užiť krásy prirodzeného sveta a súladne vedomieť. Je ľahšie zabaviť dieťaťa na Vianoce  smartfónom alebo inou hračkou a vychovať z neho ďalšieho virtuálneho skrčenca, ako mu napomáhať k hĺbkovému prírodnému vzdelávaniu a celostnému cíteniu.  Je ľahšie dobre zarábať vo firme, ktorá vyrába polozbytočné veci a programy, čo sa za pár rokov cielene pokazia, je ľahšie sa priživiť na molochu spotreby, ktorý pravidelne sype, ako sa uskromniť v živnosti v prospech prírody a celostného duchovna. A to ide naprieč pokoleniam. Aj mladé pokolenia sú naučené na spotrebu, nestačí len žiadať spomaliť výrobu, keď mladí aj starší sú závislí na slaboduchej spotrebe, vytvárajú haldy odpadkov z výrobkov, ktoré vyšli z módy, alebo ich inak omrzeli.. A nie je to otázka ani politických prúdov, lebo takmer všetky sa opájajú ľudostrednou pýchou a živením ukrivdenosti  vedúcej k útoku na nepriateľa a svet, ktorý vraj treba dobyť. Deťom v školskom veku sa bežne nedostáva hĺbkovej kultúry. Ak chceme pracovať s potomkami, musíme im najprv dovoliť, aby sa narodili. Vnímaví ľudia by mali mať deti. A potom ich uviesť do priateľského vesmíru citov a vedomia a nie do sveta umelých a virtuálnych hračiek, ktoré stačia na zabavenie a kuká z ich otupenie. Ale toto nemôžu zabezpečiť prezidenti, premiéri, hlavy štátov, to je mylná predstava aj mnohých ochranárov. Ak by to politici mohli zabezpečiť inak ako diktatúrou, tak  len v určitom kultúrnom prostredí. A my pracujeme na práve tejto veci.  Na zmene kultúrneho prostredia, ktoré vyplaví celkom iné špičky ľadovcov. Na hĺbkovej zmene k lepšej akosti..

Áno, ale spoločnosť to tak nevyhodnotila. Napríklad na sociálnych sieťach je redakcia Rodná cesta blokovaná, ako keby sme boli nejakí extrémisti.

A nielen na sociálnych sieťach. Aj v kultúrnej s spoločenskej oblasti.  Vychádza to z politizácie kultúry. Príčinou nevedomstva je zaslepenosť. Spupná viera vo vlastnú pravdu, zjednodušené hodnotenia a mylné predstavy o javoch  a spoločnosti –  to len zhoršuje stav vecí.

Hýbeš sa v kultúrnom prostredí, keďže si okrem iného aj spisovateľ a hudobník.

Už tak menej. Boli časy keď sme mali koncerty a pozvania, teraz sa časy zmenili. To je práve tá politizácia kultúry. Keď nám v Prahe zrušili koncert, lebo si vedúci divadelnej lode prečítal spoločenský článok na Rodnej ceste, bola to pre nás novinka. Šlo o to, že článok bol hodnotiaci, teda kritickí voči potláčaniu národných kultúr  a on vybehol s tým, že čo má čo folkloristická sieťová stránka uverejniť politický článok kritický dokonca k únii, z ktorej on berie granty. Že nás možno obsadí o rok s nejakou moslimskou hudobnou skupinou  a že koncert ruší. Tak sme sa len len podivili, objednali sme susednú hudobnú loď a prišlo tam toľko ľudí, že počas koncertu sa celá loď rozhojdala a dlho sa o tom hovorilo. Lenže táto vlna platenia klubov a iných kultúrnych priestorov peniazmi z únie už dorazila aj na Slovensko a v niektorých mestách jednoducho už nie sú „susedné lode“, „susedné kluby“, pretože prirodzené prostredie je vytláčané grantovými podnikmi, ktoré dostavajú státisíce ročne a tak si môžu dovoliť aj nezdravú politizáciu a vytesňovanie hudobníkov, i celých prúdov.  Dokonca už na to nabehli aj samotní hudobníci, tlačia na majiteľov klubov že prečo tam púšťajú tých iných, to tu v minulosti nebolo. My nie sme len folkloristi. A na vedomej ceste môžeme hodnotiť čokoľvek a je to súčasť našej vesmírnej slobody. Aj na západe ľudia masívne hodnotia a to aj kriticky štátne a mocenské štruktúry. Ale veď predsa toto nie je podstatou nášho kultúrneho poslania. Hodnotenie spoločenských javov s vedomým nadhľadom je črtou Veľkej Cesty, je to prejav vnímania a podmienka spoločenskej práce, ktorá by mohla viesť k zlepšeniu stavu, tá patrí k základom našej činnosti. To sa isteže vylučuje s nevedomými a nenávistnými prejavmi, vo vedomom duchovne sa to vylučuje.

Samozrejme.

Vieme, že takisto, ako sú vo vesmíre 4 živly, sú aj v ľudskej povahe a ľudskej  spoločnosti, ktorá je súčasťou vesmíru. Vo vedomectve pestujeme v ušľachtilých podobách a pomeroch tak vodu, ako oheň, tak zem, ako vzduch. V rovnováhe. Práve dlhodobým vytláčaním, nazvime to, ušľachtilej zeme, ktorá sa prejavuje aj v územnom a národnom cítení, došlo k nadmerným krízovým javom, ktorý sú sprevádzaný nenávisťou.

Napríklad k prejavom fašistickým?

Napríklad. A namiesto toho, aby určité kruhy prestali blokovať ušľachtilú zem, tak ju blokujú ešte viac, lebo nerozoznajú políčko od smetiska. Lenže ak niekde je znečistená zem, nepomôže nám nadávať na zem vo všeobecnosti a pokúšať sa ju nahradiť vzduchom. Zem je zákonitá. Keď s úctou zušľachťujeme čistú, plodivú zem, tak bude menej tej znečistenej, chemickej. Kým v telesnom svete môže byť zem znečistená chémiou, v duchovnom – nenávisťou. Snažiť sa zničiť zem, alebo národné, či územné hodnoty, je krajnosť, jeden z druhov extrémizmu. Lenže aj vzduch môže byť znečistený nenávisťou, tak, ako jestvuje nenávistný nacionalizmus, jestvuje aj nenávistný liberalizmus. Nenávistný voči národným hodnotám, voči slovanskej kultúre, voči prírodnému liečiteľstvu atď.  A aj ten nenávistný liberalizmus dokáže byť aj dosť povrchný a hlasný.

Napríklad?

Napríklad. Takže nás niektorí nerozhľadení jedinci a kruhy  hlavne z tohto tábora vyhodnotili  ako extrémistov a preto je Rodná cesta zablokovaná na niektorých sociálnych  sieťach, spolitizovaných hudobných kluboch, ale aj v niektorých verejnoprávnych, verejnokultúrnych a štátnych pákach.

Napríklad blokáda našej internetovej stránky na Železniciach Slovenskej republiky?

Napríklad. Ľudia hlásia, že keď si chceli prečítať vo vlaku stránku ved.sk, vyhodilo im to, že stránka je nedostupná pre „nevhodný obsah“. Ako občania sa pýtame, kto a prečo nás vyhodnotil ako stránku s nevhodným obsahom, keď sme jediná stránka pre pôvodnú prírodnú duchovnú kultúru? To je zaujímavé, že na nás akoby sa ľudské a občianske práva nevzťahovali. Máme sa azda znova stať druhotriednymi občanmi? 

Ľudskoprávni aktivisti sa pôvodnej kultúry nezastali?

Azda by sme sa to len nejako dozvedeli. My nebudeme plakať aké je to zlé a nezdravé. My pracujeme ďalej, aby to bolo lepšie a zdravšie. Keď sú horšie podmienky, pracujeme v horších. To je všetko. Keby sme boli firma, tak by sme boli po polročnej informačnej blokáde  skrachovaní. Predáme desať kôz, jedného koňa, utiahneme opasky a ideme ďalej. Posilňuje to tích, ktorí sú odhodlaní. Tí, čo sa vzdajú, tí sa vzdali. Vedomecký duch sa nevzdáva. Vždy je nejaká možnosť, ako pokračovať na Ceste.   

Ďalšie podujatia?

Z Oravy sťahujeme drevenicu na stredisko Na Medzi. Zajtra robíme základy. Malo by to slúžiť na rozvoj strediska, na ubytovanie kráčajúcich po vedomeckom chodníku, na vzdelávacie a zušľachťovacie podujatia.

Koľko vás na to je?

Sú obdobia, keď je nás viac, teraz je tu človek na prácu sám. Vidimir, ktorý tu bol roky, šiel dlhodobo opatrovať  chorú mamku. Na tú drevenicu práve spúšťame zbierku, vyzerá to tak, že bude treba najať chlapov na prevoz a dobrovoľníci sú samozrejme vítaní. Čím skôr, tým lepšie.

Oravská drevenica čaká na presťahovanie do vedomeckého strediska Na Medzi, foto: ŽS

Vzdelávanie?

Najprv musíme dokončiť zastrešenie spoločenského prístrešku a drevenice a keď sa to podarí, určite bude aj vzdelávanie. No a práve sme prijali na ponuku na prednášky  a cvičenia vo Zvolene a Brezne, je to na stránke. Koncerty raz za mesiac, v Banskej Bystrici, Žiline, Bratislave, s novými piesňami z pripravovaného CD.

Oslavy Zimného Slnovratu?

Radšej to nazvime slávnosti. Budú na Podpoľaní 21.12., teda v sobotu a nedeľu pred Vianocami. Oslavovať človek nemá chuť. V krajine je to tak, jak je a nemá už veľa chuti na oslavy. Ale môžeme a aj máme  pracovať na sebe a  uctiť si sviatky, pôvodné sviatky nášho časopriestoru. V sobotu na zimný Slnovrat bude škola tanca ľudového i životance, spevy, koncovky a fujarky, iné veci, aj pre deti, v nedeľu snem.  Aj letný Slnovrat sa bude niesť v duchu zušľachťovania. Človek pôjde na púť, kto tak cíti, nech sa pridá. Na púti nenesieme hodovné jedlá a nápoje, nesieme len to najpotrebnejšie na prežitie, možno nejakú píšťalu, či rámový bubienok. Na konci sa stretneme so zabezpečovacou skupinou na novom mieste, takže budú aj 4 vatry. Viac pracovať, menej oslavovať, tak to človek teraz cíti. Ak niekto má chuť len oslavovať, nech si to urobí inde. Bude nás menej a bude to duchovnejšie. Čaká nás očista. Až po období očisty môže prísť obroda. Keď nás kultúrno-spoločenské kruhy blokujú, tak budú mať to, čo chceli. Ak zablokujú úrodnú pôdu, ušľachtilú zem, budú ju mať znečistenú. Každému sa ujde výslužka. 

Máš veľmi málo koncertov. Čo skupina? Máte novú cimbalistku.

Áno, Milka cvičila celé leto, začali sme nahrávať novú dosku. Aj na to dáme zbierku, ale najprv musíme zachrániť tú dreveničku.

Na jar bude mať presne sto rokov. Nie tá cimbalistka, ale tá drevenica.  Bude to pekné výročie, darček aj pre tých, čo ju budú využívať. Inak by bola zbúraná. Mohlo by sa zdať, že sú temné časy. Ale to už tak niekedy býva. Po temnej noci príde svetlé ráno. Hlavne nezaspať s mechom na hlave. Ako si ustelieme, tak budeme spať, ako sa naladíme, tak budeme vstávať. Tak prajeme všetkým veľa zdaru a prebudené vedomie. 

Záchrana slovenskej drevenice – zbierka

Trvalý odkaz: https://www.rodnacesta.sk/ziarislav-vinit-je-lahsie-ako-zmudriet

1 komentár

    • Rastislav on 26/10/2019 at 19:34
    • Odpoveď

    Ej veru, aj sláviť treba. Lebo sláviť je sloviť. Slovíme teda chválime, za dary. Chváľme každý deň, aj veľké mocné sviatky. Sviaté dni, keď sa slávi.
    Ej veru, sláviť treba, ale hlavne vedome teda duchovne. Každý na svojej ceste, Aj spoločne ako RODina.
    Chvála za dary.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.